Nielen ľudia, ale aj slová majú svoju reputáciu. Rovnako o ňu môžu prísť. Ak niekto zneužije konkrétny pojem a zaštíti sa ním pri konaní zla, dochádza k tunelovaniu slovných spojení. Na konci zostáva pošpinený výraz, ktorý sa v lepšom prípade stane komickou skratkou – napríklad „nástenka" či „samoúnos". To sa presne stalo spojeniu sociálny podnik. Ficova vláda brutálnym spôsobom tento pojem zneužila, vytunelovala ho a na dlhé roky mu na Slovensku zničila dobré meno. Na rozdiel od nás, živých ľudí, sa však pojmy väčšinou nemôžu brániť. Skúsim sa preto v jeho zastúpení ohradiť proti tomu, čo sa stalo.
Sociálna ekonomika je pomerne široký, až vágny pojem, ktorý môže znamenať veľa vecí. V najširšom poňatí sa používa na opis celého neziskového sektora ako tretieho piliera popri podnikateľských a verejných organizáciách. Tak, ako sa ho pokúsila zaviesť na Slovensku Ficova vláda, mal oveľa užší význam a označoval organizáciu, ktorá sa síce venuje trhovým aktivitám, ale jej prvoradým cieľom nie je zarábať. Stál na rozumnej myšlienke, že najmä dlhodobo nezamestnaní potrebujú medzistanicu na ceste k skutočnému zamestnaniu, na ktorej sa im dostane intenzívnej pozornosti, dovzdelávania a mäkšej formy pracovného nasadenia. Dalo sa nadväzovať na aktivity Fondu sociálneho rozvoja z obdobia Dzurindovej vlády, ktorého založenie bolo tiež inšpirované škótskymi a írskymi vzormi z rovnakej brandže.
Potom sa však niekto rozhodol, že ide o príliš veľa peňazí na to, aby sa skutočne použili v prospech nezamestnaných. Ministerstvo práce rozdalo neuveriteľných 800 miliónov korún na osem pilotných podnikov, z ktorých najmä štyri sa stávajú živými legendami. Človek pri nich nemôže hodiť kameňom bez toho, aby netrafil niekoho zo Smeru či HZDS. Správne nasmerovaní straníci sa ako včely na med usadzujú na strane podnikov, ich schvaľovateľov, ale aj dodávateľov a vytvárajú tak integrovaný reťazec cicania. Neuveriteľne predražená tvorba pracovných miest či tréningy začínajú predstihovať pomaly aj „nástenkové" sadzby. Zatiaľ bez oficiálnej pozornosti Bruselu, ale na základe doterajších skúseností sa dá usúdiť, že keď celá vec bude priveľmi smrdieť, ani komisia ju nebude ochotná prikryť. Celý účet tak možno zostane slovenským občanom.
Sociálny štát môže mať dve podoby – tú normálnu zo severu Európy alebo mafiánsku verziu zo Sicílie. Ficova vláda nemala peniaze ani vôľu na to, aby budovala skutočný sociálny štát. Tak si aspoň z eurofondov stavia taký menší, pre vyvolených – podľa vzoru Palermo. Sociálne podniky tak môžu byť rady, že končia len so zničenou povesťou.