Včera zverejnil Štatistický úrad SR rýchly odhad vývoja HDP a zamestnanosti za II. štvrťrok tohto roka. Hoci sa pozornosť väčšiny analytikov sústreďuje na HDP, myslíme si, že tentoraz za väčšiu pozornosť stojí zamestnanosť, osobitne keďže môžeme očakávať ďalšie zhoršenie v najbližších mesiacoch.
Prepad zamestnanosti o 1,3 percenta je veľmi zlou správou nielen pre tisíce ľudí, ktorí stratili alebo stratia prácu, ale aj pre budúce ekonomické vyhliadky celej krajiny. Ide o najhorší výsledok v oblasti zamestnanosti za desaťročie (naposledy sme takúto situáciu zažili v roku 2000).
Isté je, že situácia na trhu práce sa bude vplyvom krízy ďalej zhoršovať. Stotožňujeme sa s názormi viacerých ekonomických analytikov, podľa ktorých možno očakávať zhoršenie na trhu práce nielen v tomto roku, ale aj v roku 2010.
Je preto nepochopiteľné, že vláda chce v tejto situácii uštedriť zamestnanosti ďalší tvrdý úder. Ide o dvojicu opatrení, ktoré spolu ohrozia desaťtisíce pracovných miest a ich účinok sa totiž navzájom bude zosilňovať.
Prvým je navrhované zvýšenie minimálnych miezd o 8 percent na 320 eur, čo je vyššia úroveň ako napríklad v Českej republike (napriek tomu, že v ČR sú výrazne vyššie platy…). V čase krízy, keď si mnohé firmy nemôžu dovoliť zvýšiť platy ani o euro, môže vynútené zvyšovanie miezd o 8 percent skomplikovať život desiatkam až stovkám zamestnávateľov s nedozerným dosahom na zamestnanosť. Ohrozí to nielen ľudí s najnižšími príjmami, ale všetkých, pretože vinou ustanovení Zákonníka práce, ktoré zaviedla Ficova vláda, sa nezvyšujú o 8 percent len najnižšie platy, ale aj takzvané minimálne mzdové tarify, ktoré platia pre všetkých zamestnancov.
Akoby to nestačilo, ministerstvo práce presadzuje aj zmenu zákona, ktorá by umožnila rozširovanie uplatňovania kolektívnych zmlúv na celé odvetvia aj bez vedomia podnikov či zamestnancov, ktorých sa týkajú. Podľa tohto návrhu, ktorý ministerstvo predložilo vláde na rokovanie počas leta, by bolo možné rozšíriť platnosť kolektívnych zmlúv dohodnutých s najsilnejšími zamestnávateľmi na celé odvetvie. Kolektívne zmluvy vyššieho stupňa určujú napríklad aj to, ako sa zvyšujú mzdy či príplatky. Doteraz sa rozširovanie dialo po jednotlivých firmách, takže sa vždy dali robiť výnimky a kompromisy. Podľa navrhnutého zákona to už možné nebude, čo môže mať za následok, že kolektívne zmluvy dohodnuté prosperujúcimi firmami položia zvyšok odvetvia.
Obe tieto opatrenia by boli veľmi rizikové aj v čase prosperity. Ich zavádzanie v čase krízy je však úplne nepochopiteľné. Pripomína konanie lekára, ktorý po infarkte skúša, koľko pacient vydrží bežať, než skolabuje. Možno vláda súhlasí s názorom viceprezidenta odborového zväzu Kovo Antona Mifka, že „nemá zmysel konkurovať lacnej pracovnej sile z Číny" a „načo sa trápiť v takýchto odvetviach". Ale vláda, ktorá v duchu tohto názoru koná v čase rýchleho rastu nezamestnanosti, je mimoriadne antisociálna. Alebo hlúpa, čo by však nebolo ospravedlnením a nič by to nemenilo na tom, že množstvo ľudí stratí jej vinou prácu, hoci by nemuselo.
Publikované v Hospodárskych novinách.