Bojovníci proti kríze sa mi páčia. Nie však preto, že by som veril, že vyššia spotreba nás vyvedie z krízy. Bojovníci s obrovským mediálnym priestorom otvorili diskusiu na tému, či a čo robiť hlasnejšie, než by dokázal akýkoľvek odborník.
Recept bojovníkov – nakupovať tak ako predtým – by mohol byť účinný, pokiaľ by za hospodárskym poklesom stál iracionálny sentiment, teda ničím nepodložený pocit ľudí, že zrazu majú šetriť, hoci na to nie je dôvod. Racionálny spotrebiteľ však prispôsobuje svoju spotrebu jednak svojmu príjmu, ale aj očakávaniam budúceho vývoja príjmov, cien a iných hospodárskych reálií.
Dnešný vývoj dokázal predpovedať len málokto. Rovnako ťažko je predpokladať ďalší vývoj svetového i nášho hospodárstva. Preto je pre väčšinu spotrebiteľov rozumné šetriť viac a spotrebúvať menej. Platí to bez ohľadu na to, ako sa budú správať ostatní.
Agregátny dosah ich správania na hospodárstvo nie je priaznivý, ale nie je príčinou jeho poklesu. Navyše, zmena spotrebiteľského správania na Slovensku nestačí na zvrátenie hospodárskeho vývoja. Naopak, ak by spotrebitelia dnes neuvážene minuli svoje úspory, negatívny dosah na ekonomiku o rok či dva by mohol byť ešte intenzívnejší.
Bojovníci proti kríze však na neuváženú spotrebu podľa mňa nikoho nepresvedčili. Ľudia totiž uprednostnia vlastné poznanie situácie pred zjavnou hyperbolou v štýle bojovníkov. Keďže hospodária s vlastnými peniazmi, na rozdiel od politikov, ktorí riadia štáty, urobia to, čo je vo veľmi neistom čase rozumné a uskromnia sa.
Bojovníci proti kríze však otvorili užitočnú debatu o tom, či a čo máme pri súčasnom hospodárskom vývoji robiť ako jednotlivci. Byť bojovníkom znie hrdo, ale nemusí to vôbec dopadnúť dobre.
Publikované v SME.