Po niekoľkých rokoch v úzadí sa spolužitie Rómov a Nerómov opäť stáva jednou z vážnych spoločenských a politických tém. Vracia sa v čase, keď je majoritná spoločnosť unavená z absencie zmien k lepšiemu a frustrovaná z pocitu, že politici sa ich nedokážu zastať a vyriešiť ich trápenie. Frustrácia vládne aj u mnohých Rómov. Je pocit beznádeje a nemožnosti riešiť rómsku otázku oprávnený?
Ak si pod riešením rómskej otázky predstavujeme to, že v priebehu niekoľkých rokov zrazu nebude medzi Rómami a majoritou žiadny rozdiel v zamestnanosti, vzdelanosti, zdravotnom stave či kriminalite, tak tento typ zázrakov neexistuje. Ak pod riešením myslíme postupné, ale merateľné zlepšovanie situácie, tak možnosť riešenia je plne v našich rukách.
Čo je dôvodom optimizmu? V prvom rade potenciál samotných Rómov. Rozložené komunity žijúce v primitívnych podmienkach a v hlbokej chudobe sú aj v rámci rómskej komunity v úplnej menšine. Ak sa pozrieme na osudy slovenských Rómov, ktorí odišli do Veľkej Británie, darí sa im badateľne lepšie ako na Slovensku. Ani jedno však v televízii nevidno.
Rýchlo to nepôjde
Pesimizmus sa často opiera o pocit, že „sme už všetko vyskúšali a bez výsledku". V skutočnosti sa väčšina opatrení presadzuje len pilotne na pár miestach a väčšinou krátkodobo, čo znemožňuje ich posúdenie a rozvoj. Naopak, evaluácie ukázali, že rozsiahlejšie opatrenia – napríklad zavedenie sociálnych štipendií, dotovaných obedov a školských pomôcok pre chudobné deti – znamenalo merateľné zlepšenie školskej dochádzky aj výsledkov. Zároveň platí, že výrazný posun k lepšiemu možno očakávať až v horizonte viacerých rokov. To, že problémy sa nedajú vyriešiť rýchlo, by nás však nemalo odrádzať od snahy zlepšovať situáciu.
Zároveň si netreba zakrývať, že najväčší problém rómskej politiky na Slovensku je dnes politický, nie vecný. Až na malé výnimky sa doteraz rómska politika neopierala o podporu väčšiny voličov, ale o neochotné ustupovanie tlaku Bruselu. Ak sa nepodarí získať aspoň frflošský, ale reálny súhlas voličov, nemôžu mať politici väčšie ambície ako zalepovať oči Západu rôznymi pilotnými projektmi.
Že robiť dobrú rómsku politiku populárne nejde? Pozrime sa na už spomínané opatrenia pre chudobné (najmä rómske) deti. V rokoch 2004 – 2006, keď sa zaviedli, patrili podľa prieskumov medzi najpopulárnejšie sociálne opatrenia vtedajšej vlády.
Nevyhnutnou súčasťou získania tejto podpory však dnes je okrem „mäkkých" krokov aj jasné posilnenie vynucovania práva a zákonnosti. Túto tému zatiaľ odborníci aj politici s úprimným záujmom o tému Rómov ponechali extrémistom a populistom. Situácia, keď štát permanentne zlyháva vo vynucovaní zákona, nedokáže chrániť majoritu pred kriminalitou, a ani samotných Rómov napríklad pred úžerníkmi, predstavuje najväčšiu bariéru zmysluplnej a pritom populárnej rómskej politiky. Ide navyše nielen o otázky trestnoprávneho charakteru, ale aj problémy, ktoré síce nemusia vždy napĺňať definíciu kriminality, ale ktoré sú veľmi často problémami občianskeho spolužitia, sprevádzanými konfliktmi, násilnosťami či zastrašovaním.
Väznice sú drahšie ako školy
Hľadanie optimálnych riešení vyžaduje sofistikovanejšie riešenia než len „americkú cestu", kde sa dá do väzenia dostať veľmi ľahko a na dlho. To isté sa týka bezhlavého odoberania detí z nefunkčných rodín. Väznice aj detské domovy sú najdrahším a zároveň najhorším riešením, pretože stoja rádovo viac než dobré školy či pracovné miesta a zároveň spoľahlivo vytvárajú väčšie problémy do budúcnosti.
To nesmie znamenať rezignáciu na nastolenie poriadku. Okrem väčšej prítomnosti polície to znamená aj zmenu jej práce z hľadiska schopnosti získavať informácie a uvažovať systémovo, ale aj posilnenie výchovných funkcií štátu. Ak chceme výsledky, potrebujeme viac kurátorov, ale aj oveľa rozsiahlejšie experimentovanie s rýchlym trestným konaním, razantné používanie verejnoprospešných prác a iných alternatívnych trestov. No najviac zo všetkého potrebujeme politikov, policajtov, prokurátorov či starostov, ktorí túto tému považujú za dôležitú a veria, že zlepšenie môže nastať nie apokalypsou ani zázrakom, ale trpezlivou každodennou prácou sprevádzanou ochotou experimenovať.
(Autor pôsobí v Inštitúte pre dobre spravovanú spoločnosť, bývalý štátny tajomník ministerstva práce)
Článok vznikol ako súčasť projektu Nové idey pre Slovensko (noveidey.governance.sk), čerpá z myšlienok účastníkov diskusií projektu, zodpovednosť za text však nesie autor.
Publikované v SME.