Často čítavame, koľko miest chýba v tom a tom meste. V Petržalke ich vraj napríklad chýba 40 tisíc, v Banskej Bystrici a Trnave po 10 tisíc.
Číslo získate tak, že spočítate autá a odrátate počet „oficiálnych" miest. Mestá sa potom chvália, vždy keď nejaké parkovacie miesta vytvoria tým, že utrhnú plochu využívanú inak a pokreslia ju čiarami, či nejaký kúsok trávy vybetónujú.
Nedávno som sa pobavil, keď som si čítal o parkovaní v istom americkom mestečku. Miestni predstavitelia sa chválili nie tým, koľko parkovacích miest vytvorili, ale naopak hlásili médiám, ako úspešne parkovacie miesta v centre zlikvidovali a znížili tým premávku.
Potrebujeme vo všeobecnosti parkovacích miest viac, či menej? Pri dynamickej analýze ľahko zistíme, že čím viac bude parkovacích miest, tým viac bude áut. Keď bude na mieste X ľahšie alebo lacnejšie zaparkovať, zvýši sa počet ľudí, ktorí tam budú jazdiť a sprostredkovane i dopyt po autách. Výsledkom bude, už tam nebude ľahšie zaparkovať.
Autá majú popri nákladoch na nákup, prevádzku a údržbu obrovské takzvané externé náklady – tie, ktoré majiteľ vozidla neznáša, ale nesú ich ďalší ľudia v okolí.
Napadne nás znečistenie ovzdušia či náklady na výstavbu a údržbu ciest, ale sú aj ďalšie efekty, na ktoré pri bežných úvahách možno zabúdame: externé náklady upchatých ciest (ak je cesta upchatá, preprava je pre ostatných drahšia), náklady súvisiace s nehodami, ktoré autá spôsobia, náklady obchádzania zle zaparkovaných áut na chodníkoch či tzv. bariérový efekt – dopad na starých ľudí či deti, ktoré nedokážu prejsť cez rušné cesty.
Keď sa to všetko spočíta, zvyčajne vychádza, že čím menej parkovania, tým menej jazdenia a čím menej jazdenia, tým lepšie (áno, aj po zarátaní príjmov z DPH za autá, spotrebných daní, cestnej dane).
Končí európsky týždeň mobility, rozmýšľali ste, čo urobiť preto, aby sme mohli autom chodiť menej?
Publikované v SME.