Riadenie mestských spoločností by malo byť stabilné a v rukách profesionálov, ktorí vedia nastaviť dlhodobú stratégiu a dosiahnuť optimálne využitie verejných prostriedkov k spokojnosti obyvateľov. Či je tomu tak aj na Slovensku, sme zisťovali v 180 mestských firmách 50 najväčších samospráv, v ktorých má samospráva aspoň pätinový podiel a pri ktorých sa nám podarilo získať potrebné dáta.
Voľby a obsadenie mestských firiem
Zistili sme, že obsadzovanie miest v riadiacich orgánoch mestských firiem často zrejme nie je založené na odbornosti, ale skôr na lojalite k aktuálnej politickej garnitúre. Výsledky komunálnych volieb sa pomerne výrazne odrážajú na personálnom obsadení orgánov mestských firiem. V prípade kontrolných orgánov je to pochopiteľné, nakoľko by sa hlavná činnosť zo strany aktuálneho mestského zastupiteľstva mala prejavovať práve tam. Výrazné zmeny sa však dejú aj pri výkonných funkciách. Bezprostredne po komunálnych voľbách 2010 došlo k viac ako stovke zmien na pozíciách štatutárov. Do roka po voľbách došlo v skúmaných mestských firmách k výmene dokonca až tretiny členov štatutárnych orgánov (počas celého funkčného obdobia sa vymenila polovica).
To, že nejde o náhodu sa potvrdilo aj po komunálnych voľbách 2014, keď bola do roka vymenená opäť tretina všetkých štatutárov. Napríklad vo firme Novocentrum Nové Zámky, a. s. sa hneď v januári vymenili spolu s piatimi členmi dozornej rady aj všetci traja členovia predstavenstva. Za zmienku taktiež stojí, že priemerná dĺžka pôsobenia konateľa či člena predstavenstva je pri skúmaných firmách menšia ako jedno volebné obdobie (dokonca kratšia ako priemerná dĺžka pri členoch dozorných rád).
Poslanci v mestských firmách
Politizácia daných pozícií sa potvrdzuje aj zistením, že sa do výkonných orgánov často dostávali priamo mestskí poslanci. Po voľbách 2010 začalo v mestských firmách pôsobiť 231 poslancov (17 percent zo všetkých poslancov), pričom takmer pätina (45) z nich zastávala pozíciu v štatutárnych orgánoch. V tejto súvislosti možno spomenúť aj dva zaujímavé dva fakty. Po prvé, niektorí z poslancov neboli do firiem dosadení hneď po začiatku ich funkčného obdobia, ale aj relatívne krátko pred uskutočnením nových volieb. Po druhé, v takmer polovici prípadov dosadenia poslancov išlo o firmy, kde mala samospráva menej ako 60% podiel.
Voľby v 2014 doposiaľ znamenali dosadenie až 360 poslancov. Inými slovami, takmer každý tretí poslanec zo skúmaných samospráv dostal v priebehu dvoch rokov pozíciu v mestskej firme. Čo je však alarmujúcejšie, už takmer každý štvrtý z nich začal pôsobiť v riadiacej funkcii. Navyše, ak sa zopakuje aj dosadzovanie poslancov do mestských podnikov tesne pred ďalšími voľbami, výsledný (škodlivý) trend bude ešte výraznejší.
Poslanci nie sú jediným problémom
Na poslancov v mestských firmách sme sa zamerali z dôvodu dostupnosti dát, nie sú však zďaleka jediným a ani najhorším prejavom politizácie. Pokiaľ poslanec zastupuje záujmy mesta v dozornej rade a má na to potrebné predpoklady – dostatočnú prax a vhodné vzdelanie (najmä ekonomické a právnické), nemusí ísť nevyhnutne o negatívny jav. Omnoho horším prípadom je, ak si primátor či starosta do podnikov podosadzuje blízkych ľudí, ktorí však nie sú dostatočne kvalifikovaní a nemôžu takviesť alebo kontrolovať firmy dobre a efektívne. Upozorňujeme preto, že informácie o pôsobení poslancov v mestských podnikoch môžu byť v skutočnosti iba „špičkou ľadovca“ ich skutočnej politizácie.
Negatívnym javom však určite zostáva pôsobenie poslancov vo vedení mestskej firmy, bez ohľadu na ich kvalifikáciu. V takýchto prípadoch totiž dochádza ku konfliktu záujmov, nakoľko mestskí poslanci rozhodujú o rozpočte, a tým de facto aj o počte a veľkosti zákaziek pre mestské firmy (v súčasnosti to nie je protizákonné). V tejto súvislosti je zaujímavý dvojaký meter v prípade mestských firiem a rozpočtových a príspevkových organizácií – mestský poslanec nesmie byť napríklad riaditeľom mestskej školy, ale môže byť riaditeľom mestskej firmy.
Vo všeobecnosti si myslíme, že časté výmeny na riadiacich pozíciách po voľbách znemožňujú kontinuitu vedenia a presadzovanie dlhodobej obchodnej stratégie mestských firiem. Obsadzovanie vedúcich pozícii poslancami, či inými spriaznenými osobami zas vytvára priestor pre možný konflikt záujmov, ale aj pre politické obchody a neodborné vedenie firiem.
Datasety k poslancom v mestských firmách a zmenám v orgánoch mestských firiem si môžete stiahnuť TU a TU.