Mestské firmy čerpajú z verejných zdrojov za pôsobenia na voľnom trhu. Ak sú plne v rukách samospráv, nemusia dokonca ani súťažiť o zákazky prostredníctvom verejného obstarávania. To všetko nevyhnutne prináša potrebu, aby mestské firmy podliehali prísnejšej a širšej kontrole ako iné spoločnosti. Tú má interne vykonávať dozorná rada, poslanci mesta zas môžu kontrolou poveriť hlavného kontrolóra alebo interpelovať riaditeľov firiem. Mestské spoločnosti rovnako spadajú do kontrolnej pôsobnosti NKÚ a v neposlednom rade majú (hoci obmedzené) možnosti kontroly aj samotní občania. Ako sa tieto rôzne formy kontroly reálne uplatňujú?
Dozorné rady zasadajú sporadicky
Mestské firmy v prvom rade podliehajú vnútornej kontrole, ktorú vykonávajú kontrolné orgány spoločností, teda dozorné rady. Nakoľko v prípade eseročiek dozorné rady nemusia byť zo zákona zriadené, táto forma kontroly v niektorých prípadoch neexistuje. Činnosť dozorných rád by sa mala prejavovať aspoň formálne ich pravidelnými zasadnutiami. Zo 184 oslovených mestských firiem s podielom samosprávy nad 20 percent nám o nich sto sprístupnilo informácie. Po potrebných úpravách vzorky (pri 12 ani neexistovala dozorná rada) sa ukázalo, že dozorné rady zasadali v rokoch 2010 až 2016 v priemere trikrát ročne. Pri dvoch tretinách firiem prebehli v priemere tri a menej zasadnutí ročne. Dozorné rady MFK Dubnica nad Váhom, a.s., a Vranovské mestské služby, s.r.o., napríklad nezasadali ani raz.
Zasadať je jedna vec, ale naozaj kontrolovať druhá. Ako v minulosti ukázali šetrenia NKÚ, mnoho dozorných rád svoje kompetencie poriadne nevyužíva a ich činnosť má v tomto smere výhradne formálny charakter. Medzi úlohy dozorných rád napríklad patrí predkladať správy valnému zhromaždeniu. Dozorné rady v piatich náhodne vybraných samosprávach síce predkladali správy za rok 2015 presne tak, ako im ukladá zákon, no ich výpovedná hodnota výrazne kolísala. Napríklad dozorná rada CZT Ružomberok, s.r.o., riešila nielen dodržiavanie právnych predpisov a stav hospodárenia a majetku spoločnosti, ale aj existenciu súdnych sporov, ukončenie zmlúv a uzatvorenie nových zmlúv. V správe aj jasne formulovala svoje odporúčania. Naopak v prípade spoločnosti Mestské lesy, s.r.o., Ružomberok dozorná rada v správe v zásade iba uviedla, že výsledky hospodárenia sú v súlade so zákonmi, že účtovná závierka verne zobrazuje finančnú situáciu firmy a že sa splnil plánovaný zisk. Ešte úspornejšie sa postupovalo pri spoločnosti TURIEC, a.s., správa obsahovala iba súhlas s účtovnou závierkou a s umorením účtovnej straty. Dozorná rada firmy Nitrianske komunálne služby, s.r.o., dokonca písomné správy ani nevyhotovuje a podáva ich ústne.
Hlavní kontrolóri nemajú kapacity
Druhým zdrojom kontroly sú hlavní kontrolóri, ktorí napriek oprávneniu kontrolovať mestské firmy túto možnosť veľmi nevyužívajú. Až v dvoch tretinách z 50 najväčších slovenských miest neuskutočnili hlavní kontrolóri v rokoch 2010 až 2016 v mestských firmách ani jednu kontrolu ročne. Pre zaujímavosť, v samosprávach Bratislava-Nové Mesto, Nové Zámky a Šaľa nebola od 1. januára 2010 vykonaná kontrolórom v mestských firmách žiadna kontrola.
Okrem toho, že poslanci obecného zastupiteľstva môžu požiadať hlavného kontrolóra o vykonanie kontroly v akejkoľvek mestskej firme, môžu byť v tejto veci aj sami aktívni. Majú totiž právo požadovať od riaditeľov mestských firiem vysvetlenie vo veciach týkajúcich sa ich činnosti. Tento nástroj však využívajú rôzne. Kým napríklad v Košiciach si poslanci za roky 2010 – 2016 predvolali riaditeľov 35-krát, v Dunajskej Strede trikrát a v Nitre ani raz.
NKÚ a verejnosť veľa nezmôžu
Kontroly môže vykonávať aj Najvyšší kontrolný úrad, no vzhľadom na jeho rozsiahlu pôsobnosť sa zameriava na mestské firmy len sporadicky. Za roky 2012 – 2016 kontroloval spolu 25 mestských firiem. Keďže len v 50 najväčších mestách pôsobí až 251 spoločností s majetkovým podielom mesta, keby mal NKÚ spraviť len jednu kontrolu v každej z nich, trvalo by mu to pri tejto frekvencii 50 rokov. A aj keď dôjde k zisteniu pochybení, zverejnenie správy často nie je dostatočnou pákou na vymáhanie naplnenia odporúčaní úradu.
V neposlednom rade možno vyzdvihnúť aktivity občanov. Pri kontrole prostredníctvom infožiadostí sa však pravidelne ukazuje, že jej možnosti (obzvlášť pri firmách s menej ako stopercentným podielom obcí) sú v praxi veľmi obmedzené. Aj pri jednoduchej žiadosti o priame sprístupnenie zakladateľských dokumentov firiem, ktoré sú čisto v rukách 50 najväčších samospráv, nám vyhovelo menej ako 60 percent podnikov. Podobne zle sú na tom firmy aj v zverejňovaní informácií na svojich webových stránkach.
Aký je výsledok?
Zákon predpokladá päť rôznych foriem kontroly mestských firiem, ale v realite sa vykonávajú často náhodne a ich kvalita a účinnosť sú otázne. Dozorné rady zasadajú v mnohých prípadoch len sporadicky a ich činnosť má často iba formálny charakter. Okrem toho, že hlavní kontrolóri majú obmedzené kapacity, narážajú aj na nedostatočnú zákonnú úpravu v prípade firiem, kde samospráva nie je jediným spoločníkom. Zriedkavé kontroly môžu súvisieť aj s nezáujmom poslancov, ktorý je možné pozorovať aj pri sporadickom využívaní interpelácií riaditeľov firiem. Účinnosť kontroly zo strany NKÚ a občanov je zas obmedzená nedostatočnými nástrojmi na vymáhanie nápravy pochybení a slabým prístupom k informáciám.
Datasety k zasadnutiam dozorných rád a kontrolám hlavných kontrolórov si môžete stiahnuť TU a TU.