Publikácia je výstupom projektu Moderná štátna správa – profesionalizácia na miestnej úrovni, ktorý podporil Fond pre transparentné Slovensko Nadácie Pontis. Zhrnutie hlavných výskumných zistení:
- Profesionálny výkon štátnej služby – a teda plnenie úloh vhodným spôsobom – má zabezpečiť zákon o štátnej službe najmä prostredníctvom zavedenia, resp. štandardizácie výberových konaní, systému mentorov (zaškolovanie), kompetenčného plánu vzdelávania úradníkov (školení), služobných hodnotení a etického kódexu.
- Mapovanie zavádzania nových inštitútov prebehlo najskôr cez analýzu legislatívneho rámca – zákon o štátnej službe, vyhlášky a vnútorné dokumenty Ministerstva vnútra SR (ďalej aj ako „MV SR“) – a informácii z otvorených zdrojov, prípadne dožiadaných na základe infozákona. Následne sme rozoberali skúsenosti prednostov a prednostiek okresných úradov.
- V mesiacoch jún až október 2019 sme uskutočnili pološtruktúrované rozhovory so 14 prednostami/kami okresných úradov proporčne po celom Slovensku. Našimi respondentmi bola takmer pätina zo všetkých prednostov a štvrtina zo všetkých prednostiek. Vzorka odzrkadľovala pomer žien a mužov v pozíciách na čele okresných úradov, ako aj rozloženie úradov podľa typov.
- Viac ako dve tretiny oslovených prednostov (71 %, 10) vnímali súčasné nastavenie výberových konaní pozitívne. Ako dôvody uvádzali najmä vplyv na zvýšenie kvality, ale aj na odpolitizovanie okresných úradov. Na druhej strane však upozorňovali na problémy s obsadzovaním – najmä odborných – pozícii.
- Pozreli sme sa na 1937 výberových konaní, ktoré prebehli na okresných úradoch v období od júla 2017 do apríla 2019. Vo viac ako tretine konaní (37 %, 716) nebol vybraný nikto. Hlavným dôvodom bolo, že sa do nich nik neprihlásil (67 %, 484).
- Vyššia pravdepodobnosť neúspechu bola pri obsadzovaní pozícii do dočasnej štátnej služby (43,6 %) – do výberového konania sa neprihlásil žiaden uchádzač v jednom z troch prípadov. Povinnosť uskutočňovať výberové konania v prípade hľadania zástupov pritom v rozhovoroch kritizovalo až 86 % (12) prednostov. V praxi totiž znamenajú významné zdržanie. Niekedy sa zastupovaná osoba dokonca stíha vrátiť na svoju pozíciu ešte pred sprocesovaním hľadania jej náhradníka.
- Snahy vyberať iba spomedzi štátnych zamestnancov končili väčšinou nezdarne (vnútorné širšie výberové konania 60,5 %; vnútorné užšie výberové konanie 52,5 %). Čo bolo dôvodom? Nezáujem – v polovici vnútorných výberových konaní sa neprihlásil ani jeden štátny zamestnanec. Pri obsadzovaní nevedúcich pozícii sa pritom musia konať, aj keď o pozíciu zjavne nie je záujem.
- Priemerný počet uchádzačov na jedno miesto bol 2,18. To sa v čase nemenilo – ani po desaťpercentnom raste platov úradníkov v roku 2019. V 27,5 % (533) prípadov nemal záujemca o pracovnú pozíciu žiadnu konkurenciu a v 28 % (546) sa dokonca neprihlásil ani jeden uchádzač. Celkovo to naznačuje skôr nižšiu atraktívnosť pozícii.
- Výrazne najväčší podiel výberových konaní, do ktorých sa nik neprihlásil, bol v Bratislavskom kraji. Stalo sa tak v takmer každom druhom prípade. Naopak, najzriedkavejšie to bolo v Prešovskom kraji – iba v takmer každom piatom prípade.
- Až 79 % (11) oslovených prednostov kritizovalo nutnosť súhlasu na vyhlásenie výberového konania od MV SR. Spôsobuje to totiž niekoľkotýždňové zdržania pri obsadzovaní pozícii.
- Polovica respondentov hodnotila pozitívne, že súčasťou výberového konania je aj osobný pohovor. Pomáha to podľa nich ukázať osobnostné vlastnosti uchádzača, jeho odbornosť či komunikačné zručnosti, ale aj to, či by zapadol do kolektívu. Zároveň polovica zvýraznila riziko, že pohovor môže zmeniť výsledok prijímacieho konania, keďže pri ňom nie sú dostatočne upravené pravidlá, ako ho viesť.
- Napriek náročnej a širokej agende majú štátni zamestnanci nižšie tarifné platy ako zamestnanci vo verejnom záujme. Nemôžu pritom podnikať a podľa respondentov sú na nich pri výberových konaniach kladené omnoho väčšie nároky – zarátava sa im iba prax v štátnej službe a musia mať dokončené aspoň stredoškolské vzdelanie. Platová tarifa v roku 2019 začína pri štátnom zamestnancovi na 480 eurách, zatiaľ čo pri zamestnancovi vo verejnom záujme na úrovni 520 €. Podľa informácií z MV SR k 31. 10. 2019 platová tarifa pri viac ako desatine štátnych zamestnancov okresných úradov (12,49 %, 684) nedosahuje ani minimálnu mzdu, čiže musí dochádzať k dorovnávaniu platov. Zároveň, takmer 80 % z nich (78,39 %, 4294) je v prvých piatich platových triedach, a teda s tarifným platom do 704, 50 €.
- V blízkej budúcnosti respondenti očakávali pozitívne zmeny – zrušenie a) povinnosti uskutočňovať výberové konanie pri hľadaní zamestnancov do dočasnej štátnej služby a b) nutnosti získavať súhlas od MV SR na výhlasenie výberového konania.
- Adaptačné vzdelávanie (systém mentorov) vnímali oslovení prednostovia pozitívne. Naproti tomu v prípade systému školení (kompetenčné vzdelávanie) často kritizovali nutnosť vycestovania zamestnancov, kvalitu školení (obsah i lektori) či obmedzené finančné prostriedky na vzdelávanie.
- Služobné hodnotenie hodnotili prednostovia prevažne pozitívne, keďže predstavuje nástroj pre motiváciu, zvýšenie pracovnej morálky, či na ukončenie pracovného pomeru. Spája sa však aj s problémami. Prednostovia nemajú v rukách nakladanie s finančnými prostriedkami (nevedia adresne odmeniť výkonných úradníkov); hodnotia iba vedúcich zamestnancov a často nemajú v rukách priebeh služobných hodnotení na nižších úrovniach; služobné hodnotenie sa niekedy využíva na prilepšenie k nízkym platom, čím sa skresľujú výsledky.
- Pri celkovom zhodnotení odborného vedenia úradníkov existuje podľa prednostov priestor na zlepšenie pri ponuke a dostupnosti odborných školení, poskytovaní vykonávajúcich predpisov a pri výkladoch z ministerstiev.
Celú publikáciu si môžete prečítať aj TU.
