Premiér včera zatrhol ministerke Tomanovej zvyšovanie prídavkov na deti o 30 Sk mesačne. Jeho odôvodnenie bolo nasledovné: „Nechceme tým nikoho urážať, tak som povedal pani ministerke: Zbytočne neprichádzajme so smiešnymi sumami, ale skúsme ten objem peňazí použiť niekde inde. Na deti, ale inou formou," Dalo by sa hovoriť o tom, že najmä pre rodiny s väčším počtom detí a v chudobe je každá koruna dobrá. To však už zaznelo. Nepočuť však o oveľa dôležitejšom fakte – už tretím nezvyšovaním prídavku na dieťa oberá premier každé dieťa v krajine o stovku mesačne. A to už je suma, ktorá by mnohým pomohla.
Najprv stručné vysvetlenie. Nový systém prídavkov na deti zaviedla Dzurindova vláda k 1. januáru 2004. Prídavok stanovila na 500 korún mesačne na každé dieťa. Zvyšovanie prídavkov sa v tomto systéme deje vždy k 1. septembru každého roka. Zákon neurčuje presne, o akú sumu sa majú prídavky zvýšiť a necháva to na vládu. Za Dzurindu sa ujal zvyk, že zvýšenie má vychádzať zo zvýšenia životného minima tak, ako je to pri ďalšej rodinnej dávke – rodičovskom príspevku.
Rešpektujúc tento systém zvýšila Dzurindova vláda hneď v septembri 2004 prídavok na dieťa o 40 korún na 540 korún mesačne. V septembri 2005 malo nastať zvýšenie o ďalších zhruba 20 korún, minister Kaník sa však rozhodol valorizáciu odložiť na rok 2006 z niekoľkých príčin. V prvom rade by toto malé zvýšenie mohlo vyvolať negatívnú reakciu verejnosti (v niektorých veciach sa pravicové a ľavicové vlády od seba nelíšia). Okrem toho vláda plánovala zvýšiť k 1. januáru 2006 daňový bonus na dieťa o 90 korún mesačne, takže rodinám s deťmi sa aj tak malo výrazne pridať. A v treťom, aj keď nevypovedanom rade, nezvýšenie v septembri 2006 malo umožniť poriadne zvýšenie o ďalších 40-50 korún v septembri 2006, teda tesne pred voľbami.
Voľby sa však konali v júni a tak peniaze odložené v rozpočte ministerstva práce na valorizáciu prídavkov na deti prevzali Fico s Tomanovou. Povedali si, že pár desiatok korún pre všetky deti nikdy nezíska také body ako efektné marketingové ťahy a tak sa zvyšovanie prídavkov na deti nekonalo. Namiesto toho sa tieto peniaze použili na príspevky pre prvé dieťa a časť išla aj na vianočné príspevky pre dôchodcov.
Pre veľký úspech tento ťah vláda zopakovala aj v roku 2007 a včera sme sa dozvedeli, že to tak bude aj v roku 2008. Výsledkom však je, že pre obyčajné slovenské rodiny sa stále roztvárajú nožnice medzi tým, čo majú na dieťa dostávať, a čo reálne dostávajú. Ukazuje to nasledovná tabuľka. Keby sa Fico držal Dzurindovho systému, prídavky na dieťa by dosahovali dnes 640 korún a boli by o celých sto korún na mesiac väčšie ako dnes. Treba zdôrazniť, že na zvyšovanie prídavkov boli v rozpočte odložené peniaze, takže Fico ich deťom doslova zobral.
Zvýšenie životného minima | Aký mal byť prídavok na dieťa | Skutočnosť | |
Január 2004 -nový systém |
– | – | 500 |
September 2004 | 8,79% | 544 | 540 |
September 2005 | 3,28% | 562 | 540 |
September 2006 | 5,29% | 592 | 540 |
September 2007 | 3,01% | 610 | 540 |
September 2008 | 5,00% | 641 | 540 |
Pre čitateľov etrendu je sto korún mesačne na dieťa asi smiešna suma, ale pre Slovákov s deťmi, najmä s ich väčším počtom, to smiešna suma nie je. Podľa všetkých výskumov je chudoba na Slovensku rozšírená najmä medzi osamelými rodičmi a rodinami s tromi a viac deťmi. Pre obe tieto skupiny by poriadna valorizácia prídavkov na dieťa mala z hľadiska riešenia chudoby výrazne väčší efekt ako jednorazové príspevky, ktoré 95% rodičov nedosiahne.
Keď je však politika robená čisto marketingovo, je priestor len na efekt, nie na skúmanie skutočných dôsledkov. Preto pre všetkých slovenských rodičov môžem mať len jednu radu – začnite šomrať. Ak bude šomranie dostatočne hlasné, aj majstri marketingu začnú počúvať. Nemôžu predsa dopustiť, aby si klient uvedomil, že rodinná politika je dnes cisárom, ktorého nahotu zakrývajú len tenké šnúrky politického marketingu.