Prvý paragraf nášho zákona o vysokých školách obsahuje viacero odvolávok na to, ako by mali slovenské univerzity reflektovať vo svojej činnosti život širšej spoločnosti od zapájania sa do verejnej diskusie o formovaní občianskej spoločnosti cez vytváranie modelov rozvoja spoločnosti až po spoluprácu s verejnou a štátnou správou a so súkromným sektorom. Pri pohľade na dikciu zákona by si človek povedal, že naše vysoké školy sú motorom ekonomického a politického rozvoja a že hrajú kľúčovú úlohu pri budovaní občianskej spoločnosti. S týmto pohľadom sú však spojené dva základné problémy. Prvým je, že v realite priame zapojenie sa slovenských VŠ do rozvoja spoločnosti sa deje skôr ojedinele a nie je súčasťou dlhodobého koncepčného prístupu vo vzdelávaní a vo výskume. Druhým je, že dikcia zákona vyznieva skôr mentorsky než kooperatívne, teda „my vám povieme čo je pre vás najlepšie" a nie „poďme spolu riešiť tento problém a z tejto spolupráce budeme mať osoh my aj vy".
Naopak, v USA je spolupráca vysokých škôl s aktérmi externej spoločnosti na miestnej, regionálnej, či federálnej úrovni už pomerne rozšírená. Stretla som sa s ňou v Chicagu, v Portlande, Little Rocku aj vo Philadelphii. Išlo tak o štátne ako aj o súkromné VŠ, výskumné a na učenie zamerané VŠ, vzdelávajúce graduate (MA, PhD) ako i undergraduate študentov (Bc.). Téma je teda v USA blízka vysokým školám naprieč celým spektrom. Konkrétny spôsob realizácie spolupráce s aktérmi spoločnosti sa odvíja od misie tej ktorej školy. Ďalším dôležitým momentom je, že spolupráca s komunitou je realizovaná vo všetkých odboroch.
Jedným z lídrov v USA v prepojení vzdelávania a výskumu so spoločnosťou je Portland State University (PSU). PSU je verejnou VŠ situovanou v Portlande, v najväčšom meste štátu Oregon. PSU bola založená v roku 1946 a dnes má okolo 25 000 študentov. Univerzita dlho hľadala svoju tvár. Jej akademickí pracovníci presadzovali budovanie univerzity ako tradičnej výskumnej inštitúcie. Výskum je však veľmi drahý a väčšinu federálnych grantov pohltí top 20 až 25 výskumných univerzít, medzi ktoré PSU nepatrí. Zároveň ľudia sa v posledných desaťročiach sťahujú z vidieka do miest s čím sú spojené nové intelektuálne výzvy. Vonkajšie podmienky tak dopomohli k stanoveniu misie PSU ako mestskej univerzity („Urban University"). Ako mestská univerzita sa PSU začala zameriavať na prispievanie k ekonomickému rozvoju, udržateľnosti životného prostredia a k rastu kvality života v Portlande a jeho okolí a neskôr aj v iných častiach sveta. „Let Knowledge Serve the City" prijala PSU ako svoje motto. PSU je spoločensky angažovanou vysokou školou, ktorá má vyvážený vzťah so spoločnosťou, v rámci ktorého vedomosti slúžia mestu a mesto prispieva k budovaniu ďalších vedomostí na univerzite.
Misia PSU ovplyvnila vo všetkých disciplínach definovanie výskumu ako aj zameranie a organizáciu študijných programov. Nie je jednoduché získať akademických zamestnancov pre takúto misiu školy a to najmä v situácii keď 90 % z nich študovalo na iných školách než PSU, takže neboli v duchu tejto misie „vychovaní". Cestou k úspechu je vzdelávanie pedagogických a vedeckých pracovníkov školy, aby pochopili dôležitosť a podstatu misie PSU. V súčasnosti je ročne zapojených do spolupráce s komunitou 8 200 študentov, 800 z 1300 vedecko-pedagogických pracovníkov a okolo 2 000 lokálnych partnerov.
Práca s komunitou, či už ide o študentské projekty alebo o výskum, je realizovaná v spolupráci s partnermi z komunity. Vždy ide o obojsmerný proces. Partneri môžu byť zástupcovia na miestnej, regionálnej, federálnej úrovni, neziskový, či privátny sektor. PSU dokonca realizuje svoje projekty aj v zahraničí, pretože podľa PSU spolupráca akademikov a študentov s komunitou vytvára poznanie, ktoré je zamerané na región a zároveň je globálne relevantné. Táto filozofia viedla PSU napríklad k vytvoreniu spoločného projektu s environmentálnou agentúrou v Ho Chi Minhovom meste. Cieľom projektu bolo spoločne riešiť problém riek v Portlande a v Ho Chi Minhovom meste. Rieky trpeli nánosmi cudzích živočíchov, ktoré ničili pôvodnú faunu a flóru a narúšali tak rovnováhu miestneho ekosystému.
Pre spoločnosť je zapojenie VŠ prínosné, lebo prináša intelektuálne a ľudské zdroje do riešenia jej problémov. Na druhej strane reálne potreby spoločnosti ovplyvňujú kurikulá aj zameranie výskumu univerzity tak aby boli bližšie prepojené s praxou a s potrebami spoločnosti. Práca s komunitou je veľmi starostlivo manažovaná a PSU má na koordináciu týchto aktivít samostatné oddelenie, ktoré pomáha pri príprave projektov s komunitou, ako aj pri hľadaní vhodných externých partnerov.
Vyučovací proces sa na PSU nesie v duchu „Community – based learning" (učenie sa reflektujúce spoločnosť) alebo "Service – Learning" (učenie sa na základe poskytovania služieb). Community – based learning (CBL) si PSU zadefinovala ako zmysluplné, vzájomne výhodné prepojenie medzi akademickým vzdelávaním a zdrojmi a potrebami spoločnosti. K hlavným prvkom CBL patrí: relevantná a zmysluplná služba dohodnutá s komunitou, skvalitnenie akademického vzdelávania, zmysluplné učenie sa občianskej zodpovednosti a možnosť prehodnotenia výsledkov vzdelávania.
PSU ako jedna z mála vysokých škôl v USA má ako podmienku pre získanie bakalárskeho stupňa štúdia zapojenie sa do CBL. Počas celého štúdia majú študenti predmety zahŕňajúce CBL. Študenti cez svoju prácu (cca 1 300 000 hodín práce) prispievajú ročne okolo 21 miliónov dolárov do rozvoja komunity. V poslednom ročníku pred získaním bakalára si študenti musia zobrať a absolvovať tzv. capstone predmet (capstone je niečo ako záverečná časť stavby, bez ktorej by stavba bola nekompletná). Bez jeho absolvovania nezískajú študenti bakalársky diplom. Ročne škola ponúka 230 capstone kurzov pre zhruba 3200 študentov. Témy kurzov môžu byť: písanie grantov, tvorba biznis plánu pre neziskové organizácie, základné a stredné školstvo, sociálne služby alebo ochrana životného prostredia. Hlavnými cieľom capstone predmetov je poskytnúť študentom:
– možnosť aplikovať vedomosti nadobudnuté počas štúdia prostredníctvom riešenia reálneho problému spoločnosti,
– skúsenosť práce v tíme ľudí z rôznych disciplín,
– príležitosť angažovať sa v práci pre komunitu a
– možnosť vytvoriť finálny produkt užitočný pre komunitu.
Okrem uvedených cieľov každý capstone predmet (bez ohľadu na študijný program) musí stimulovať praktické použitie komunikačných zručností, kritického myslenia, akceptovania rôznorodosti a spoločenskej zodpovednosti. Capstone predmet neprebieha štandardne v škole, ale je realizovaný formou projektu, na ktorého príprave a realizácii sa podieľajú ako jeden tím študenti z rôznych katedier. Všetky uvedené zručnosti ako aj multidisciplinárny prístup k riešeniu problémov a zmysel pre tímovú prácu študenti získavajú v nižších ročníkoch v rámci akademicky orientovaných predmetov. Je tiež nevyhnutné, aby capstone predmety vznikali v rámci konsenzu školy a partnerov v komunite.
Škola by mala vedieť v čom je dobrá a v čom nie a ponúkať partnerom v komunite len také projekty, v ktorých môže mať kvalitné výsledky. Z dlhodobého hľadiska angažovania sa vysokej školy v rozvoji spoločnosti je totiž dôležité nesklamať partnera. Napríklad PSU je dobrá v písaní grantov, či v príprave biznis plánov pre neziskovky. Nie je však najlepším partnerom pre horúce linky, pretože tam je potrebná práca celý rok a študenti odchádzajú v priebehu roka na prázdniny. PSU teda partnerom neponúka prácu študentov na horúcich linkách, ale ponúka zapojenie študentov do písania grantov, či do tvorby biznis plánov.
Pre študentov má CBL význam aj z pedagogického hľadiska. Podľa National Training Laboratories (Bethel, Maine) si študenti totiž zapamätajú najviac vedomostí pokiaľ sú nútení ich v praxi aplikovať a takisto ak musia tieto vedomosti naučiť niekoho druhého. A to je práve to čo študenti počas Community – based learning robia. CBL má však aj význam pre uplatnenie študentov v praxi. Dokazuje to aj prestížny ranking U.S. News & World Report, v rámci ktorého sa už piaty rok za sebou PSU umiestnila medzi najlepšie americké univerzity v kategóriách hodnotiacich úspešnosť študentov. Dôvodom je práve väčšia relevantnosť vzdelania, ktoré sa odvíja od reálnych problémov spoločnosti, efektívnejšie nadobudnutie schopnosti kriticky a analyticky myslieť, lepšia schopnosť aplikovať naučené vedomosti vďaka možnosti prakticky použiť vedomosti počas projektu v poslednom ročníku VŠ a stimulovanie osobnostného rastu a vyprofilovanie osobných hodnôt.
Spolupráca s mestom a regiónom má svoj efekt nielen v rámci akademického života, ale vytvára lepšie podmienky pre využitie týchto vzťahov pre získanie ďalších zdrojov pre vysokú školu. Prostredníctvom projektov sa totiž vytvára dôvera medzi partnermi a univerzitou. Napríklad Intel mal dobrú skúsenosť s PSU na projektoch a tiež väčšina jeho zamestnancov študovala na PSU. Tak sa Intel rozhodol angažovať PSU na vytvorenie tréningového programu pre svojich zamestnancov vo Vietname. Takéto partnerstvá prinášajú teda škole okrem intelektuálneho benefitu aj ďalšie prostriedky, ktorých dôležitosť sa zvyšuje s dlhodobo znižujúcim sa príspevkom štátov na fungovanie verejných VŠ v USA.