Tlačovú správu k balíčku skromnosti politikov nájdete TU.
Napriek tomu, že ekonomická kríza
už niekoľko mesiacov veľmi negatívne vplýva aj na Slovensko, verejní
predstavitelia nezačali s uťahovaním opaskov u seba. Príkladom sú drahé nákupy
áut či vysoké koncoročné prémie primátorov a iných politicky nominovaných
predstaviteľov. Zatiaľ čo vláda urobila aspoň symbolický krok, v ktorom
zmrazila zvyšovanie platov ústavných činiteľov, uskromňovanie na komunálnej
úrovni nepozorovať vôbec. Aj v prípade vlády však symbolika vyšla
navnivoč, keď zároveň na záver roka rôzne štátne inštitúcie vrátane
ministerstva vnútra nakúpili drahé a často zbytočné automobily luxusného
a športového rázu a porozdávali státisícové odmeny.
Štátna správa aj samospráva sa
v rokoch 2009 a 2010 budú musieť uskromňovať. Doterajší vývoj však
naznačuje, že úspory sa budú hľadať v službách občanom či na najnižších
úrovniach úradníkov, zatiaľ čo najvyšší predstavitelia mienia pokračovať
v doterajšej praxi. Osobitne je to znepokojujúce pri samospráve, na ktorú
ekonomická kríza dopadne najťažšie (zníženie dane z príjmov, nutnosť
vyrovnaného rozpočtu).
SGI preto vyzýva všetky
parlamentné strany, aby vyslali občanom jasný signál, že to so šetrením počas
krízy myslia vážne a osvojili si návrhy, ktoré sme pripravili. SGI osloví
každú stranu so žiadosťou o stretnutie a podporu pri predložení
týchto zmien formou návrhu zákona v NR SR. Návrhy sme formulovali tak,
aby neohrozili fungovanie verejnej
správy a boli pomerne umiernené. Ak ani takéto návrhy nebudú prijaté,
hovorí to o neochote akokoľvek sa uskromniť.
{{present1}}
Ide o štyri návrhy:
1. |
Zabezpečiť primátorom primeraný príjem zodpovedajúci |
2. |
Zrušiť možnosť udeľovať odmenu viac ako stovke |
3. |
Šetriť verejné zdroje pri neadekvátnych nákupoch |
4. |
Znížiť počet automobilov využívaných politikmi |
Podľa odhadu SGI by tieto kroky mohli priniesť počas rokov 2009 a 2010
úspory vo výške 106 mil. Sk, z toho cca 21 mil. Sk na odmenách
a platoch a 85 mil. Sk na automobiloch. Takáto suma
štátny rozpočet nezachráni, ale dala by sa z nej zaplatiť napríklad
6mesačná podpora pre 2 000 nezamestnaných, čo by v súčasnej dobe určite
predstavovalo lepšie využitie verejných financií.
Nasleduje podrobné zdôvodnenie
každého návrhu.
Návrh č. 1: Zabezpečiť primátorom primeraný príjem zodpovedajúci príjmom
iných vysokých štátnych predstaviteľov a to zákonnou úpravou, ktorá zruší
možnosť udeľovania odmeny primátorom a určí hornú hranicu príjmu
primátorov na úrovni príjmu ministrov
V súčasnosti môžu
primátori dostávať plat a odmeny, ktoré v prípade najväčších miest
môžu spolu dosiahnuť až 12-násobok priemernej mzdy, teda približne 250.000 Sk
mesačne. Tieto ustanovenia ani skutočné príjmy primátorov viacerých slovenských
miest nezodpovedajú platom ostatných vysokých štátnych predstaviteľov, ako
ukazuje nasledovná tabuľka.
Tabuľka: Príjmy primátorov vybraných miest v roku
2008 v porovnaní s príjmom ministrov a županov
Zdroj: médiá, legislatíva
Mnohí samosprávni politici nepreukázali mieru ani politickú citlivosť, keď si ešte aj v závere roku 2008 dali schváliť obrovské odmeny napriek nastávajúcej ekonomickej kríze, ktorá bude mať veľký vplyv na hospodárenie samospráv:
• Celler (Trenčín) – 400 000
• Ďurkovský (Bratislava) – 380 000
• Saktor (Banská Bystrica) – 323 000
Návrh na zrušenie možnosti dať primátorovi odmenu vychádza z toho, že keď kolektívny politický orgán (zastupiteľstvo) udeľuje odmenu inému politikovi (primátor), s ktorým väčšinu členov tohto orgánu viažu politické a často bohužiaľ aj obchodné vzťahy, tak objektívne hodnotenie výkonu primátora je to posledné, nad čím premýšľajú. Preto takýto typ odmeňovania nepovažujeme za vhodný. Zákonom určený fixný plat majú dnes ministri, ale napríklad aj župani, takže neobstojí ani argument o nezasahovaní do kompetencií samosprávy, keď štát presne takýto zásah urobil v prípade samosprávnych krajov.
Spoliehanie na miestnu demokraciu tiež nefunguje, pretože naopak v posledných 3-4 rokoch možno pozorovať prudko akcelerujúcu výšku platov a odmien napriek tomu, že v tomto období žiadne kompetencie mestám nepribudli.
Návrh č. 2: Zrušiť možnosť udeľovať odmenu viac ako stovke politických funkcionárov, ktorým ich prideľuje vláda
Vláda dnes pravidelne schvaľuje odmeny mnohým vysokopostaveným úradníkom. V rokoch 2007 a 2008 išlo napríklad o nasledovných predstaviteľov:
• Predsedovia a podpredsedovia rôznych celoštátnych úradov (Úrad priemyselného vlastníctva, Správa štátnych hmotných rezerv, Štatistický úrad, Úrad pre verejné obstarávanie, Úrad jadrového dozoru, Protimonopolný úrad, Úrad geodézie, kartografie a katastra, Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo, Poštový regulačný úrad, Telekomunikačný úrad, Úrad na ochranu osobných údajov, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Úrad pre reguláciu železničnej dopravy, Národný bezpečnostný úrad)
• Splnomocnenci vlády
• 8 prednostov Krajských pozemkových úradov
• 8 prednostov Krajských lesných úradov
• 8 prednostov Krajských úradov životného prostredia
• 8 prednostov Krajských školských úradov
• 8 prednostov Krajských stavebných úradov
• 44 riaditeľov obvodných pozemkových úradov
Nejde o zanedbateľné sumy – pri viacerých predstaviteľoch dosiahli v roku 2008 výšku 170 000 Sk.
Možnosť udeľovať odmeny zo strany vlády navrhujeme zrušiť nielen ako jednorazový krok reagujúci na krízu, ale systémovo. Dôvodov je niekoľko:
• Absencia motivovania vyššieho výkonu – kolektívny politický orgán udeľuje odmenu politickým nominantom, čo je rovnaký problém ako u starostov. Keď politický a koalične riadený zbor udeľuje odmeny politickým nominantom, berie do úvahy všetko iné než výkonnosť
• Neexistuje žiadny systém stanovovania cieľov a hodnotenia výkonu a ani za 8 rokov od prijatia zákona o štátnej službe sa neprijal. Aj keby sa prijal, voči politickým nominantom je prakticky nevymáhateľný.
• Ohrozenie nezávislosti pri mnohých úradoch – viaceré orgány by mali byť od vlády nezávislé: Úrad pre verejné obstarávanie, Protimonopolný úrad, Úrad pre jadrový dozor, Telekomunikačný úrad a podobne. Ak vláda schvaľuje ich predsedom/predsedníčkam odmeny, má na ich konanie priamy vplyv.
Návrh č. 3: Šetriť verejné zdroje pri neadekvátnych nákupoch luxusných tovarov zavedením zákonných limitov na cenu osobných automobilov, ktoré môže nakúpiť štátna správa a samospráva
Už dnes existujú limity na nákup aút v organizáciách platených zo štátneho rozpočtu, ktoré sú upravené uznesením vlády č. 594/2001. Uznesením vlády však možno obmedziť len štátnych zamestnancov, nie funkcionárov parlamentu či samosprávu. Pravidlá ďalej neplatia pre ministrov a iné osoby, ktorých prepravu zabezpečuje úrad pre ochranu ústavných činiteľov. Limity sú okrem toho v niektorých prípadoch neprimerane vysoké – napríklad prednostovia obvodných úradov, miestnych úradov s pár desiatkami zamestnancov a obmedzenými kompetenciami, môžu nakupovať limuzíny do 1,3 milióna Sk, akými sa v Českuchách vozí primátor Prahy či hejtmani.
Súčasný stav je poznačený nákupom a prevádzkou neprimerane luxusných limuzín:
Zdroj: médiá
Preto navrhujeme nasledovné limity zavedené zákonom:
Poznámka: Príklady berú do
úvahy zľavy, ktoré verejné inštitúcie boli schopné v minulosti získať, sú
teda nižšie ako cenníkove údaje
Návrh by sa netýkal prezidenta,
premiéra a predsedu NR SR z protokolárnych dôvodov.
Limity by sa zvyšovali každoročne
o vývoj cien automobilov v predchádzajúcom roku.
Návrh č. 4: Znížiť počet automobilov využívaných politikmi zavedením
pravidla – jeden politik, jeden automobil.
Okrem toho, že sa pre mnohých
vysokopostavených činiteľov nakupujú luxusné autá, v prípade ministrov
a niektorých iných vysokopostavených ústavných činiteľov ide
v skutočnosti o niekoľko automobilov.
Vysokí ústavní činitelia –
napr. ministri – majú dnes pridelené 2 limuzíny s vodičmi, ktorí sa
striedajú. Deje sa tak výhradne kvôli pohodliu ministrov a ich vodičov
(aby mal každý vodič jedno auto). Okrem toho má väčšina ministrov pridelené
ešte tretie auto, ktoré si sami šoférujú, keď majú chuť. Ide napríklad
o BMW džíp, ktorý má minister Mikolaj.
Z nášho pohľadu ide o príkladné mrhanie
prostriedkami daňovníkov, ktoré navrhujeme zrušiť tým, že sa zákonne zavedie
pravidlo, že každý verejný činiteľ využívajúci osobný automobil môže využívať
len jedno pridelené vozidlo a iné vozidlá môže používať len, keď je jeho
pridelené vozidlo v oprave alebo inak z objektívnych
a výnimočných príčin nedostupné.