Zapíše sa Ivan Mikloš do histórie tým, že aj vďaka jeho reformám je Slovensko výnimočnou krajinou kde ekonomika rastie rýchlo, no nerovnosti sú nízke a ešte klesajú? Je možné, aby tento vývoj ďalej pokračoval? A ak nie, nebude to hanba, keď Ficova vláda bude mať slabšie výsledky ako Dzurindova v otázkach nerovnosti a chudoby? Dnes, samozrejme, vieme s istotou odpovedať iba na prvú otázku. Na porovnania Fica a Dzurindu si musíme pár rokov počkať, existujú však silné dôvody očakávať, že vláda budujúca sociálny štát tento súboj paradoxne prehrá.
Koncom minulého týždňa zverejnila predsedníčka Štatistického úradu (aby nevznikli pochybnosti, ide o nominantku Smeru a Ficovu ex-poradkyňu) slovenskú časť výsledkov celoeurópskeho merania SILC, ktoré sa zameriava na chudobu a životnú úroveň. Ide o údaje merajúce situáciu v roku 2006 a predstavujúce tak predel medzi Dzurindovou a Ficovou vládou. Keďže porovnateľné čísla existujú aj za roky 2004 a 2005, môžeme dnes hodnotiť po-reformný vývoj na Slovensku až do výmeny vlád.
SILC zbiera mnoho údajov, ale najväčšia pozornosť sa na Slovensku aj v Európe venuje tzv. riziku chudoby. Tento údaj meria, koľko ľudí musí v danej krajine vyžiť z výrazne podpriemerného príjmu. Na Slovensku musela v roku 2006 vyžiť z výrazne podpriemerného príjmu len každá desiata domácnosť (10,7%), čo nás spolu s Českom a Holandskom radí na samotnú európsku špičku.
Nejde o prázdne vytešovanie sa peknými obrázkami. V našej krajine v posledných rokoch rastie spoločný koláč rovnako rýchlo ako vo veľmi nerovnom Írsku či Estónsku. Jeho rozdeľovanie je však rovnako rovnostárske ako v Škandinávii. Takúto kombináciu okrem nás nemá nikto v Európe (blížia sa nám len Česi, ktorí sú rovnako rovní, ale trochu menej rýchlo rastú). Platí to do veľkej miery aj vtedy, keď nerovnosť meriame inými, pre Slovensko trochu menej priaznivými ukazovateľmi, ktoré namiesto počtu ľudí na dolnom konci rozdelenia príjmov merajú vzdialenosť, o akú sa ostatným vzdaľujú tí najbohatší.
Dnes už vieme, že vynikajúci ekonomický vývoj pokračoval v rokoch 2007 a 2008. Prečo teda skepsa ohľadne schopnosti Ficovej vlády vyrovnať sa, či dokonca prekonať zlepšenia z obdobia predchádzajúcej vlády?
Vďaka doterajšiemu vývoju radikálne klesla chudoba úplných rodín, obzvlášť ak nemajú veľa detí a to v takej miere, že už veľmi nemá kam ďalej klesať. Podieľal sa na tom najmä rýchly rast zamestnanosti. Naopak, postavenie osamelých rodičov, dôchodcov a párov s tromi a viac deťmi sa voči slovenskému priemeru buď nezlepšila, alebo sa dokonca mierne zhoršila. Pri osamelých rodičoch a dôchodcoch sa zlepšenie príjmovej situácie na základe nových pracovných miest nedá ani očakávať. Na to, aby sa ich situácia zlepšila, by bolo treba viac než len zbierať ovocie minulých reforiem.
Suma sumárum, miera chudoby podľa SILCu nemusí rásť, určite však nebude klesať rovnako rýchlym tempom ako za Dzurindu a skôr možno očakávať stagnáciu až mierny nárast. Štatistické čísla len zriedkavo ovplyvňujú výsledky volieb a je naivné si myslieť, že to v tomto prípade bude inak. Keď však v júni 2010 zverejní Štatistický úrad čísla za rok 2008, bude možné porovnať posledné dva roky Dzurindu a prvé dva roky Fica. Už dnes sa dá predvídať, že na túto tlačovku sa premiér tešiť nebude.
(publikované aj v SME)