V debate o rómskej reforme často padne otázka o financovaní. Významný zdroj peňazí sú fondy EÚ. V nasledujúcom programovom období 2014-2020 by mala byť suma určená pre marginalizované rómske komunity dokonca navýšená.
Hodnotiace správy a štúdie ale ukazujú, že peniaze v minulosti neboli použité v súlade s deklarovanými cieľmi a ich primárnymi príjemcami neboli Rómovia. Dostali sa k nim hlavne tí, ktorí vedia ako tieto peniaze čerpať. V čom bola chyba?
V období 2007-2013 malo Slovensko možnosť použiť financie z EÚ, prevažne Európsky sociálny fond (ESF) a Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF), na podporné programy pre Rómov cez takzvanú horizontálnu prioritu „Marginalizované rómske komunity" (MRK). Bola na ňu vyčlenená indikatívna čiastka 200 mil. EUR. Hlavným koordinátorom tejto priority je Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity a keďže je uplatňovaná v rámci viacerých operačných programov , podlieha aj viacerým riadiacim orgánom, ktorými sú väčšinou jednotlivé ministerstvá (schéma č.1). V praxi sa horizontálna priorita MRK realizuje najmä prostredníctvom troch nástrojov: 1. cez lokálne stratégie komplexného prístupu (LSKxP), 2. cez dopytovo-orientované projekty a 3. cez celoplošné národné projekty.
Schéma č. 1: Systém financovania horizontálnej priority Marginalizované rómske komunity (SGI, vlastné spracovanie)
Realizácia lokálnych stratégií komplexného prístupu mala prispievať k dlhodobému rozvoju MRK v danej lokalite prostredníctvom viacerých previazaných projektov. Riešenie komplexným prístupom bolo prijaté aj na európskej úrovni veľmi pozitívne. Ako však ukazuje hodnotiaca správa z dielne externých hodnotiteľov Consulting Associates z roku 2012, v praxi sa objavili viaceré systémové nedostatky.
Problémy s koordináciou (schéma č.2) a celkové omeškanie zapríčinilo, že časť finančných prostriedkov z Regionálneho OP už bola medzičasom prečerpaná a tým pádom mali projekty LSKxP nedostatočné finančné krytie.
Keďže boli žiadosti vyberané na princípe súťaže a ich kontrola bola len formálna, podpora nebola primárne smerovaná tým, ktorí to najviac potrebujú, ale tým, ktorí vedia žiadosť najlepšie napísať. Ukazuje to aj fakt, že zo 151 vybraných lokálnych stratégií sa 35% realizuje v lokalitách s integrovanou rómskou komunitou, 40% v separovaných komunitách a len 25% v segregovaných osadách, teda tam, kde mala byť podpora marginalizovaných rómskych komunít realizovaná primárne.
Schéma č. 2: Systémové nedostatky komplexného prístupu a ich následky pri implementácii (SGI, vlastné spracovanie podľa Consulting Associates, 2012)
V prípade dopytovo-orientovaných projektov predkladatelia projektov (obce, nevládne organizácie alebo podnikateľské subjekty) mali možnosť v žiadosti označiť, že ich projekt je relevantný pre marginalizované rómske komunity. Zaznačenie takéhoto kritéria znamená bodové zvýhodnenie pri výbere žiadostí. Relevantnosť je ale veľmi široký a nekonkrétny pojem, a tak sa môže ľahko stať, že sú takto označené aj projekty, ktoré sú na Rómov zamerané len okrajovo alebo takmer vôbec.
Regionálne centrum Rozvojového programu OSN (UNDP) v Bratislave sa podujalo preskúmať efektívnosť zacielenia financií z ESF na marginalizovaných Rómov. Vo svoje štúdii z roku 2012 skúmajú autori dopytovo-orientované projekty realizované v rámci prioritnej osi číslo 2 „Podpora sociálnej inklúzie" OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia, pretože tieto projekty by mali mať osobitý zreteľ na marginalizované rómske komunity. Inými slovami, projektoví príjemcovia by mali byť prevažne Rómovia. Výsledky štúdie však ukazujú, že geografické rozloženie financií nekorešponduje s reálnym geografickým rozložením marginalizovaných rómskych komunít.
Paradoxne najviac peňazí na jedného obyvateľa rómskej komunity bolo minutých v Trenčianskom kraji, kde je percentuálne zastúpenie Rómov najnižšie zo všetkých krajov. Naopak, na kraje s vysokým počtom Rómov pripadá na každého suma nižšia ako celoslovenský priemer.
Príčin môže byť viacero, diskutovaná je hlavne kapacita žiadateľov podať a administrovať projekt, nízka informovanosť či skúsenosti s písaním projektov. Autori štúdie upozorňujú tiež na fakt, že veľkosť obce ovplyvňuje pravdepodobnosť financovania z ESF, pričom menšie obce majú menšiu pravdepodobnosť uspieť kvôli náročnosti administratívneho procesu.
Príkladom tretieho nástroja, ktorým sa v praxi realizuje HP MRK, je národný projekt „Vzdelávaním pedagogických zamestnancov k inklúzii marginalizovaných rómskych komunít". Tento projekt, implementovaný Metodicko-pedagogickým centrom od 1. októbra 2011, v súčasnosti prebieha, no s výrazným omeškaním oproti pôvodným plánom. Jeho hodnotenie zatiaľ nie je k dispozícii.
Na Slovensku sme doposiaľ nečerpali peniaze na Rómov efektívne. Najvypuklejší je problém s nevhodnosťou indikátorov „existencia MRK" a „relevantnosť pre MRK", ktorými označili predkladatelia projektov rôznorodé projektové zámery bez jasnej zacielenosti na najvylúčenejších a najchudobnejších Rómov. Nemáme údaje, ktoré by umožnili overiť mieru zapojenia ľudí z marginalizovaných komunít. Oficiálne hodnotenia sa namiesto skúmania reálneho dopadu zameriavajú na plnenie formálnych a účtovných pravidiel.
Čo by sa teda v nasledujúcom programovom období malo zmeniť?
Odporúčania vyplývajúce z hodnotenia HP MRK (Consulting Associates, 2012) sú zamerané najmä na celkové nastavenie systému podpory MRK, pričom rozhodujúcim kritériom výberu má byť stupeň vylúčenia a chudoby konečných prijímateľov. Okrem toho je potrebné zastrešiť rómsku agendu na nadrezortnej úrovni.
Odporúčanie v tomto duchu adresovala Slovensku aj Svetová banka vo svojej nedávnej štúdii , v ktorej navrhuje posilniť kompetencie hlavného koordinačného orgánu, Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity, či efektívnejšie využívať prostriedky technickej pomoci na vybudovanie potrebných administratívnych kapacít.
UNDP (2012) nám radí pozmeniť dopytovo-orientované projektové žiadosti tak, aby obsahovali špecifické informácie o projektových príjemcoch a boli prepojené s konkrétnym typom plánovanej pomoci (ako napr. tréning, sociálne služby a pod.). Prínosné by tiež bolo zapojiť projektových príjemcov priamo do monitorovania a hodnotenia projektov, čo by nielen poskytlo užitočnú spätnú väzbu, ale pomohlo by to aj pri zmene statusu príjemcov pomoci na spolupracovníkov.
Použité zdroje:
– Consulting Associates (2012): Strategické hodnotenie horizontálnej priority Marginalizované rómske komunity. Bratislava, august 2012, dostupné online na http://www.minv.sk/?hodnotenie_MRK
– UNDP (2012): Uncertain impact: Have the Roma in Slovakia benefitted from the European Social Fund? Findings from an Analysis of ESF Employment and Social Inclusion Projects in the 2007 – 2013 Programming Period [Neistý výsledok: Pomohol Európsky sociálny fond Rómom na Slovensku? Zistenia z analýzy projektov zameraných na zamestnanosť a sociálnu inklúziu v programovacom období 2007 – 2013]. Bratislava 2012, dostupné online na http://issuu.com/undp_in_europe_cis/docs/esf
– WB (2012): Policy Advice on the Integration of Roma in the Slovak Republic. Social Safety Net and Marginalized Roma Communities. júl 2012, dostupné online na http://www.employment.gov.sk/policy-advice-on-the-integration-of-roma-in-the-slovak-republic.pdf