Pred takmer rokom som v Trende napísala komentár, ktorý som nazvala „Prečo k nám nepríde Harvard?". V uvedenom komentári som hovorila o tom, že novela zákona o vysokých školách z roka 2007 na jednej strane zjednodušila podmienky európskym vysokým školám pri zakladaní pobočiek na Slovensku, zatiaľ čo univerzitám prichádzajúcim z iných kontinentov sveta príchod k nám výrazne sťažila. Novela zákona o VŠ zaviedla tento dvojitý meter i napriek tomu, že väčšina najkvalitnejších vysokých škôl sa nachádza za hranicami Európskej únie.
Situácia sa ale za posledné dni zdanlivo zlepšila. Minulý týždeň vláda SR schválila na svojom zasadnutí „Modernizačný program pre Slovensko 21" (uznesenie č. 367/2008), ktorým sa pokúsila uľahčiť zakladanie pobočiek zahraničných vysokých škôl prichádzajúcich aj z krajín mimo Európy. Zakladaniu pobočiek by malo pomôcť nasledovné opatrenie: „Zjednodušenie príchodu verejných vysokých škôl s akreditáciou získanou v zahraničí". V navrhovanom opatrení sa uvádza:
„Ciele: zvýšenie kvality vysokoškolského vzdelávania, zvýšenie dostupnosti vysokoškolského vzdelávania
Priblíženie: Vláda pripraví pružný mechanizmus na podporu príchodu zahraničných verejných vysokých škôl na Slovensko podobným spôsobom, aký je využívaný pri príchode zahraničných investorov s vysokou pridanou hodnotou. Navyše, zabezpečí sa vyrovnanie financovania z verejných rozpočtov pre pobočky zahraničných verejných vysokých škôl, čo zjednoduší a zatraktívni ich príchod na Slovensko. Opatrenie rozšíri dostupnosť vzdelávacích inštitúcií s vysokou kvalitou a umožní študentom zo všetkých sociálnych vrstiev návštevu širšieho spektra škôl. Vláda poskytne financovanie vzdelávania v obdobnej výške ako na slovenských verejných vysokých škôl aj vysokým školám pôsobiacim v SR, ktorých zriaďovateľ prevádzkuje verejnú vysokú školu s akreditáciou v členskej krajine EÚ, EEA alebo OECD."
Dovolím si okomentovať navrhnuté opatrenie prostredníctvom parafrázy ľudovej múdrosti: „…a o ďalší rok o slepačí krok". V porovnaní s minuloročnou novelou zákona o VŠ ide totiž len o čiastočný posun k vytvoreniu štandardných podmienok pre príchod zahraničných vysokých škôl na Slovensko. Krokom vpred je fakt, že úradníci za necelý rok otvorili svoje mysle a územie Slovenska nielen vysokým školám z Európy, ale aj tým ostatným, ktoré sú často tými kvalitnejším. Pozitívom je tiež zrovnoprávnenie financovania verejných zahraničných škôl s našimi verejnými vysokými školami. Na druhej strane sa tento návrh spája s viacerými „ale".
To, že ide o krok slepačí, zachytáva bližší pohľad na navrhované opatrenie. Vidím tam tri zásadné problémy. Prvým z nich je, že uľahčený príchod na Slovensko sa týka len verejných vysokých škôl. To znamená, že opäť nás nezaujíma Harvard, Yale, MIT a podobne. Zároveň autori stratégie prirovnávajú lákanie VŠ k priťahovaniu investorov s vysokou pridanou hodnotou. V súvislosti s lákaním zahraničných investorov si však nevybavujem podobnú lustráciu založenú na type vlastníctva firmy. Spomínam si len na kritériá ako zaostalosť regiónu, ktorý má investora prijať, či zhodnocovanie, do akej miery investor naozaj prinesie výrobu s vysokou pridanou hodnotou (pri vysokých školách by sme analogicky mali hovoriť o tom, do akej miery sa zaoberajú činnosťami s najvyššou pridanou hodnotou, ako sú veda a výskum, a ako sú v nich úspešné).
Druhý problém je skôr technického rázu – ide o otázku požadovanej „akreditácie v členskej krajine". Tu chcem upozorniť, že s pojmom akreditácie treba narábať flexibilne, keďže napríklad v USA nič také ako centrálna akreditácia neexistuje. Takže toto pravidlo by malo byť nastavené nie tak, aby odzrkadľovalo našu realitu, ale aby dokázalo flexibilne poňať situáciu domovskej krajiny univerzity. Veď my chceme, aby oni prišli k nám, a nie, aby oni akceptovali náš systém akreditácie.
Tretí, podľa mňa veľmi zásadný problém, tiež úzko súvisí s otázkou regulácie, ktorou budú zahraničné vysoké školy u nás viazané. Zatiaľ ostáva otvorené, či bude pre VŠ prichádzajúce zvonku „Európy" platiť to, že môžu fungovať podľa svojich domácich pravidiel tak, ako to je pri univerzitách prichádzajúcich z členských krajín EÚ, alebo sa tieto školy budú musieť prispôsobiť našej regulácii, ktorá po minuloročnej novele zákona o VŠ, nadobudla viacero nezmyselných opatrení. Ak sa budú musieť podriadiť súčasnej slovenskej legislatíve, ktorá neprimeraným spôsobom určuje vysokým školám, ako majú fungovať (ich vnútorné usporiadanie, počet externých študentov, výška školného a pod.), tak nám nepomôžu ani tri stratégie modernizácie Slovenska na to, aby sme prilákali kvalitnú mimo európsku vysokú školu.
Vrátim sa ešte raz k prirovnaniu lákania VŠ k lákaniu zahraničných investorov, ktoré používa vládou schválený materiál. Predpokladám, že aj autori stratégie vedia, že na prilákanie podnikov s vysokou pridanou hodnotou, ale najmä na ich udržanie na Slovensku, nie sú až také dôležité stimuly, ale skôr priaznivé podnikateľské prostredie. Súčasne platný zákon o vysokých školách má s dobrým podnikateľským prostredím len veľmi málo spoločného. Na druhej strane, ak by nebodaj slovenská vláda pristúpila k tomu, že aj vysoké školy z ostatných častí sveta by mohli pôsobiť na základe svojich domácich podmienok, tak by ako jediné ťahali za kratší koniec vysoké školy založené na Slovensku. Čo by nakoniec nemuselo byť až také zlé, lebo by ich to možno začalo motivovať k tomu, aby aktívnejšie presadzovali to, čo je správne pre normálne fungujúce vysoké školy.
Bude teda naplnený cieľ, ktorý si predkladatelia stanovili? To jest „zvýšenie kvality vysokoškolského vzdelávania, zvýšenie dostupnosti vysokoškolského vzdelávania"? Na základe mojej úvahy si dovolím tvrdiť, že pravdepodobne nie. Problémom totiž nie je ani tak to, že k nám nepríde Harvard. Skôr ide o to, že pri množstve otáznikov, ktoré sú spojené s navrhnutým opatrením, novoprijatá stratégia výrazne neprispeje k zvýšeniu príchodu kvalitnejších zahraničných vysokých škôl na Slovensko, ktoré by zabezpečili to čo od nich autori stratégie očakávajú: t.j. stimulovanie väčšej súťaže na trhu s vysokým školstvom posilňujúcej boj o študenta a reálne zvyšujúcej tlak na kvalitu služieb vysokých škôl.