Plánovanie sociálnych služieb v samosprávach? Často len povinná jazda

Je v meste dostatok materských centier a domovov dôchodcov? Funguje dovoz stravy spoľahlivo? A venuje sa dostatočná pozornosť ľuďom bez domova? Aj na tieto otázky má odpovedať komunitný plán sociálnych služieb.

Komunitné plánovanie je proces, ktorým sa, zjednodušene povedané, zisťuje dopyt a ponuka sociálnych služieb. Obec sa vďaka tomu dozvie, čo jednotlivé skupiny obyvateľov skutočne potrebujú.

Podľa zákona by mal plán vychádzať z analýzy požiadaviek prijímateľov a poskytovateľov služieb, ako aj širokej verejnosti. Ak má byť pripravený čo najlepšie, mal by odrážať potreby tých, ktorých sa týka. Nás zaujímalo, ako to vyzerá v praxi. Preto sme sa pozreli na komunitné plány 30 najväčších samospráv na Slovensku.

Samosprávy meškajú, štát to nerieši

Zákonodarca mal nepochybne dobrý zámer – primať samosprávy k plánovaniu na základe dôkazov. Rovnako ich chcel zaviazať ku konkrétnym cieľom a aktivitám, za ktorých splnenie by zodpovedali.

Podľa zákona by mala každá samospráva predložiť zastupiteľstvu návrh komunitného plánu do šiestich mesiacov od zverejnenia Národných priorít rozvoja sociálnych služieb (2015). Nezáleží na tom, či má 500 alebo 50-tisíc obyvateľov.

Nikoho neprekvapí, že malé obce sotva spracujú takýto analytický dokument v požadovanej kvalite a rozsahu. Nieto ešte za taký krátky čas. No problém s lehotou pol roka mali aj takmer všetky skúmané mestá. Asi aj preto štát dodržiavanie tejto povinnosti zvyčajne nijako nerieši.

Sledované samosprávy si väčšinou vypracovali plán vlastnými silami. Takmer tretina si na pomoc prizvala konzultačné spoločnosti či neziskové organizácie. No ani „kúpenie si“ komunitného plánu nemusí byť zárukou, že obec bude mať kvalitný materiál.

Mnohokrát „vyhráva“ cesta ľahšieho odporu

Samosprávy sa ku komunitnému plánovaniu stavajú často formalisticky. Napríklad, zapojenie prijímateľov a poskytovateľov služieb sa mnohokrát končí pri odoslaní pár desiatok dotazníkov či vytvorení pracovnej skupiny.

Pracovné skupiny nemusia byť zlým spôsobom, ako sa dostať k potrebným informáciám. Nevyhnutným základom je, aby reprezentovali hlavné cieľové skupiny sociálnych služieb. Samosprávy však len zriedka uvádzajú, ako tú-ktorú pracovnú skupinu vytvorili. Nie je preto zrejmé, či a nakoľko skutočne vedia zistiť potreby a záujmy dotknutých.

Dotazníky sú taktiež výborným nástrojom, no netreba ich brať ako jediný zdroj informácií. Respondentom totiž dostatočne neumožňujú upresniť svoje skúsenosti, vyjadriť postoje ani ponúknuť návrhy na zlepšenia. Navyše, ako sme pri analýze zistili, nie vždy sú dopytovaní všetci relevantní aktéri. Nie je ničím nezvyčajným, že sa samosprávy zameriavajú len na obyvateľov všeobecne a úplne opomínajú špecifické potreby prijímateľov sociálnych služieb. Nekladú teda otázky tým správnym ľuďom, a preto ani nemôžu získať kľúčové dáta.

To, že komunitné plány sú často len „dokumenty pre dokumenty“, potvrdzuje aj zistenie, že pätina samospráv si pre svoje aktivity nestanovila konkrétne termíny.  Zostáva otázka, ako chcú kontrolovať plnenie vytýčených cieľov. A pritom, tieto informácie by podľa zákona mali byť v komunitných plánoch uvádzané.

Plány sú často len formalitou

Zabezpečovanie kvalitných a dostupných sociálnych služieb je bezpochyby jednou z kľúčových úloh slovenských samospráv. Jej napĺňanie je však mimoriadne komplikované – z pohľadu nákladov, ľudských kapacít, rastúceho dopytu aj náročnosti merania kvality poskytovaných služieb.

Samosprávy – špeciálne tie malé – čelia pri tvorbe komunitného plánu sociálnych služieb neľahkej úlohe. Je, navyše, časovo náročné nájsť kvalitný analytický dokument, ktorým by sa mohli inšpirovať.

Podľa výsledkov našej analýzy si mnohé samosprávy vybrali ľahšiu cestu a rozhodli sa svoju povinnosť naplniť len formálne. Ich komunitné plány neobsahujú dostatočne výpovedné údaje. Nemajú teda výraznejšiu pridanú hodnotu a je otázne, aký úžitok budú mať pre obyvateľov, ktorí budú sociálne služby potrebovať.