Týmto reagujeme na vyjadrenie Ministerstva financií SR (MF SR), v ktorom boli zásadne spochybnené výsledky nášho výskumu.
MF SR spochybnilo výstupy nášho projektu, v ktorom sme skúmali efektívnosť nakladania s administratívnymi budovami na MF SR, Ministerstve hospodárstva SR a Ministerstve kultúry SR.
Ich spochybnenie sa týka najmä rozsahu kancelárskeho priestoru na jedného zamestnanca. MF SR argumentuje, že sídli vo vlastnej budove, v ktorej nie sú iba zamestnanci MF SR, ale aj stážisti, dohodári a ďalší. Naše zistenia pritom vychádzajú z informácií a podkladov, ktoré nám poskytlo samotné MF SR, konkrétne dňa 20. 4. 2017, keď sme sa pýtali na “počet zamestnancov ministerstva pôsobiacich v budove” a na výmeru “kancelárskych priestorov” v správe ministerstva (viď príloha odpoveď_MFSR_c1). Poukázali sme na počet štvorcových metrov čistej kancelárskej plochy na jedného zamestnanca a tento údaj je na úrovni 19,15 m2. Na rozdiel od merania zahustenosti administratívnych budov v súkromnom sektore, sme v prípade ministerstiev počítali iba samotné kancelárske priestory. V prípade, ak by sme brali do úvahy kancelárske priestory aj s komunikačnými priestormi a nebytovými priestormi na podpornú činnosť, počet metrov štvorcových na jedného zamestnanca MF SR pôsobiaceho v budove by bol na úrovni 25,30 m2. Zároveň treba dodať, že dohodári pracujúci na MF SR patria podľa zákonníka práce do kategórie zamestnanci. Rovnako máme za to, že počet stážistov pri konečných výsledkoch je zanedbateľný. V prípade poskytnutia informácie o ich počte vieme MF SR ponúknuť nový výpočet, ktorého výsledok však určite zostane vysoko nad priemerom v súkromnom sektore.
Ďalšie podkladové informácie nám poskytlo opäť samotné ministerstvo, konkrétne dňa 11. 5. 2017, keď uviedlo, že na Štefanovičovej ulici je “priemerný počet 1,34 zamestnanca na jeden kancelársky priestor” (viď príloha odpoveď_MFSR_c2). Ak MF SR považuje tieto informácie za nepravdivé, tak opätovne spochybňuje to, čo samo uvádza v odpovediach na naše infožiadosti.
Ministerstvo financií dňa 11. 5. 2017 uviedlo, že zaplatí za energie ročne 338 669,20 eur, čo pri celkovej ploche 13 520,07 m² (Štefanovičová a Kýčerského) znamená, že za jeden meter štvorcový sa mesačne platí vyše 2 €/m². Ak by sme brali doslova znenie predmetnej odpovede z ministerstva a pozerali by sme sa len na plochu budovy Štefanovičova 5 (8 001,40 m²) cena by bola na úrovni vyše 3,50 €/m². V modernejších budovách je, podľa informácií od konzultantov z oblasti realít, pritom bežná mesačná cena na úrovni 0,70-0,90 €/m². Zaujímavosťou tiež je, že na otázku v akom rozsahu sú budovy na Štefanovičovej/Kyčerského vybavené klimatizačným systémom, z dát poskytnutých ministerstvom to vychádzalo iba na 16 % všetkých kancelárií (viď príloha odpoveď_MFSR_c3). Fakt, že ministerstvo vo svojej reakcii uvádza, že dané budovy prechádzajú rekonštrukciou, ktorej výsledkom majú byť lepšie pracovné podmienky pre zamestnancov a nižšie náklady na energie, chápeme tak, že aj samo ministerstvo vníma problematickosť výšky prostriedkov vynakladaných na energie a správne sa snaží v tejto veci konať.
Zároveň zdôrazňujeme, že snahou našich výskumníkov bolo počas tvorby analýzy komunikovať so zodpovednými osobami na MF SR a zisťovať tak ďalšie detaily spojené s témou správy nehnuteľností. Táto komunikácia však bola jednosmerná, keď MF SR na naše opätovné žiadosti o stretnutia nereagovalo. Spätnú väzbu od MF SR sme získali až na včerajšom seminári, kde sme získali informáciu, že dáta k bezpečnostnej ochrane budovy MF SR už nie sú relevantné, a teda ich v záverečnej analýze neuvádzame. V súvislosti s ochranou budov však chceme zdôrazniť, že sme riešili predovšetkým situáciu na Ministerstve hospodárstva SR, kde vychádzajú mesačné náklady za bezpečnostné služby na 2,44 €/m² (434 928 € ročne na celkovú plochu 14 870,96 m2, viď odpoveď_MHSR_c2), pričom trhové ceny sú na úrovni približne 1 €/m².
Komunikáciu zo strany ministerstva financií považujeme za nešťastnú a nehodnú ministerstva, ktoré má dohliadať na efektívne nakladanie s verejnými peniazmi. Ako upozorňujeme v našich výstupoch, v súčasnosti štátu chýbajú presné informácie o tom, ako nakladá s nehnuteľným majetkom. Spochybňovať našu snahu o zmenu tohto stavu a o otvorenie štátu väčšej kontrole cez poskytovanie viac informácií o správe nehnuteľností považujeme za veľmi problematické. Očakávame, že namiesto hľadania výhovoriek prejaví MF SR záujem o naše zistenia, prizná problém a pristúpi k zlepšeniu informovania.
Je nutné dodať, že pri akýchkoľvek snahách prispieť k otvoreniu otázky o nedostatkoch správy štátnych nehnuteľností na Slovensku, narážame na problémy v evidencii samotných ministerstiev. Centrálna evidencia nehnuteľností, kde by mali všetci správcovia (teda aj ministerstvá) podľa zákonnej úpravy uvádzať informácie o svojich budovách jednak neposkytuje potrebné penzum informácií na lepší prehľad o nakladaní s majetkom štátu (napr. počet zamestnancov na meter štvorcový, ceny energií, výšku nájmov platených tretími stranami a pod.), ale navyše sú tam uverejňované neúplné a nepresné informácie. Ministerstvo kultúry SR tam napríklad neuvádza žiadnu nehnuteľnosť, ktorú spravuje, pričom na našu otázku o počte takýchto nehnuteľností odpovedalo najskôr dňa 18.5.2017, že spravuje 7 stavieb (viď odpoveď_MKSR_c1) a následne dňa 23.5.2017 uviedlo, že k 1.5. spravuje 8 stavieb (viď odpoveď_MKSR_c2).
Čo sa týka samotného Ministerstva financií, to nám poskytlo dňa 11.5.2017 informáciu, že využíva 476 kancelárií (viď odpoveď_MFSR_c2) a následne dňa 8.8.2017 hovorilo už o 587 kanceláriách (viď odpoveď_MFSR_c3), pričom je otázne, ako mohlo v priebehu troch mesiacov dôjsť k navýšeniu počtu kancelárií o 111.
Ako sa ukazuje aj na uvedených príkladoch, pri analýze aktuálneho stavu, ako aj navrhovaní riešení má tretí sektor ako aj verejnosť zviazané ruky, vzhľadom na nedostatočnú voľnú dostupnosť relevantných dát, ako aj nepresnosti v informáciách, ktoré poskytujú dopytované ministerstvá. V tejto oblasti musia teda zohrať proaktívnu úlohu predovšetkým štátne inštitúcie, ktoré ako jediné disponujú všetkými potrebnými informáciami a nasledne pristúpiť k ich komplexnému zhodnoteniu a vytvoreniu jasnej stratégie v oblasti správy štátnych nehnuteľností. Pre politikov a úradníkov, ktorí sa zaujímajú o hospodárne a efektívne riadenie štátu, predstavuje táto oblasť dôležitú výzvu.
Rezort financií: Tvrdenia Inštitútu SGI sa nezakladajú na realite
Bratislava 6. novembra (TASR) – Ministerstvo financií SR zásadne odmieta tvrdenia, ktoré zazneli na pondelkovej konferencii Inštitútu SGI, nakoľko údaje, ktoré v súvislosti s budovou MF SR prezentovali, absolútne neodrážajú skutočnosť a sú nepravdivé.
MF SR, píše sa v reakcii, ktorú TASR poskytol tlačový odbor rezortu, sídli vo vlastnej budove, v ktorej nie sú iba zamestnanci MF SR, ale aj stážisti, dohodári a ďalší. Nie je teda správne tvrdenie – koľko m2 pripadá na jedného zamestnanca MF SR. Okrem toho, priestory ministerstva sú, v rámci plošnej dispozície, využívané efektívne a ministerstvo voľné priestory nemá. Budovy ministerstva boli postavené v 40. rokoch minulého storočia a technický stav budov je postupne riešený.
Činnosti súvisiace s bezpečnosťou MF SR zabezpečuje od roku 2014 Colný úrad, respektíve Finančná správa bez fakturácie, nie je teda pravdivé tvrdenie, že tieto náklady predstavujú 1,61 eura na štvorcový meter.
V súčasnosti prebieha rekonštrukcia fasády budov MF SR a klimatizácie budov, výsledkom ktorej budú lepšie pracovné podmienky pre zamestnancov a nižšie náklady na energie.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
http://www.teraz.sk/ekonomika/rezort-f…nia-institutu-sgi-n/290871-clanok.html