Otvorenie nového školského roka už tradične sprevádzali informácie o počtoch detí, ktoré sa po lete vrátili do školských lavíc. Neplatí to však o všetkých, časť detí totiž už základnú školu opúšťa predčasne. Možnosť vrátiť sa do školy poskytuje druhošancové vzdelávanie. To, akým spôsobom na Slovensku v praxi funguje, skúmal Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť v spolupráci s organizáciou ETP Slovensko. Zistenia zverejnili v novej publikácii.
„Druhošancové vzdelávanie je kľúčovým nástrojom štátu na zlepšenie situácie ľudí s nízkym vzdelaním či bez vzdelania,“ vysvetľuje výskumníčka Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) Edita Rigová. „Podiel ľudí, ktorí opustili školu predčasne, na Slovensku od roku 2010 narastal. Aj preto sme sa rozhodli skúmať, aké sú možnosti návratu do školy, akým bariéram pritom záujemcovia čelia a aké sú skúsenosti samotných škôl,“ približuje Rigová.
SGI a ETP Slovensko v rokoch 2018 až 2021 realizovali výskumno-intervenčný projekt, ktorý mapoval fungovanie druhošancového vzdelávania a zároveň formou mentoringu a doučovania poskytoval podporu mladým ľuďom v štyroch lokalitách východného Slovenska.
„Išlo o mladých ľudí s ambíciou zlepšiť si vyhliadky v pracovnom a spoločenskom živote. Kvôli predchádzajúcej negatívnej skúsenosti, nedostatku sebadôvery či náročnému zlaďovaniu pracovných a rodinných povinností so vzdelávaním ocenili podporné aktivity, ktoré im pomohli dokončiť si základnú školu a dostať sa ku kvalitnejšiemu stredoškolskému štúdiu,“ hovorí Rigová. Dodáva však, že medzi ľuďmi s neukončeným vzdelaním je len veľmi malé, alebo dokonca žiadne povedomie o možnosti zapojiť sa do kurzov na dokončenie si základnej školy.
Vyššia miera povedomia je podľa zistení SGI kľúčová aj z toho dôvodu, že častým zdrojom informácií pre potenciálnych záujemcov a záujemkyne sú niektoré stredné odborné školy, ktoré sa usilujú najmä o formálne naplnenie tried. S týmto prístupom sa nezriedka spájajú finančné motivácie a otázna kvalita poskytovaného vzdelávania.
Ani miera informovanosti a participácie samotných škôl však nie je dostatočná. „Oprávnenými poskytovateľmi kurzov sú okrem stredných odborných škôl aj základné školy. Ich počet je však na Slovensku veľmi nízky napriek tomu, že podľa mnohých respondentov nášho výskumu majú na toto vzdelávanie lepšie odborne pripravené personálne kapacity,“ konštatuje výskumníčka Inštitútu SGI Anna Dráľová. „Nami oslovené školy necítili v oblasti druhošancového vzdelávania takmer žiadnu podporu od zriaďovateľa či štátu,“ doplnila Dráľová s tým, že najčastejšou výhradou škôl bola slabá finančná a metodická podpora.
Sporné je aj súčasné nastavenie obsahu kurzu druhošancového vzdelávania, ktorý môže trvať maximálne jeden školský rok. „Osnovy do veľkej miery kopírujú druhý stupeň základnej školy a pri obmedzenej dĺžke trvania tak kurz nedokáže rozvíjať základné kompetencie a funkčnú gramotnosť,“ vysvetľuje Rigová.
SGI v publikácii zdôrazňuje, že druhošancové vzdelávanie v súčasnosti do veľkej miery prebieha na elokovaných pracoviskách stredných odborných škôl v blízkosti vylúčených komunít, čo neprispieva k rozvíjaniu inklúzie, ani k desegregácii školstva, teda k cieľom, ku ktorým sa Slovensko dlhodobo zaväzuje.
Druhošancové vzdelávanie môže byť výborným nástrojom, avšak v súčasnosti na Slovensku nevyužívame jeho potenciál. Výskumníčky veria, že sa v budúcnosti tejto téme bude venovať viac pozornosti a podmienky pre študentov a študentky druhošancového vzdelávania, ale aj školy, ktoré kurzy organizujú, sa zlepšia.
Publikácia Druhošancové vzdelávanie: Implementačná prax a jej bariéry vznikla ako výstup projektu Verejná správa aktívne podporujúca druhošancové vzdelávanie sa realizovaného za finančnej podpory Európskeho sociálneho fondu v rámci OP Efektívna verejná správa.