Všetci chceme, aby štát ponúkal občanom kvalitné služby, najlepšie aj rýchlo a s úsmevom. V Inštitúte pre dobre spravovanú spoločnosť sa preto venujeme téme kvality štátnej a verejnej správy a jej zamestnancov. Príklady moderných a inovatívnych úradníckych prístupov sme tento rok ocenili Úradníckym činom roka – na postupné zlepšenie fungovania úradov však treba systémové zmeny a opatrenia. Poukazujú na to dlhodobo aj Rada Európskej únie, OECD, Svetová banka či Európska komisia.
Od roku 2017 u nás platí nový zákon o štátnej službe, ktorého cieľom bolo časť problémov vyriešiť: do praxe uvádzal opatrenia ako jednotné výberové konania, systém mentorov pre zamestnancov, povinnosť vyčleniť zdroje na vzdelávanie, služobné hodnotenia a vytvorenie etického kódexu. Vo výskume o profesionalizácii okresných úradov sme sa preto pozreli na to, ako prednostovia úradov hodnotia tieto novinky a ako fungujú v praxi. Okresné úrady sú totiž miestom, kde prichádza občan do priameho kontaktu so štátom. Po analýze legislatívneho rámca a dostupných informácii sme vyspovedali 14 prednostov z celého Slovenska. Vybraná vzorka odzrkadľovala pomer žien a mužov v pozíciách na čele okresných úradov, ako aj rozloženie úradov podľa typov.
Ako získať nového zamestnanca na úrad
Zákon o štátnej službe sprísnil podmienky, ako má vyzerať výberové konanie na nového pracovníka na okresnom úrade: zavádza jasné a transparentné podmienky, ako má vyzerať, ako aj spôsob skladania odbornej komisie, ktorá o konaní rozhoduje. Viac ako dve tretiny oslovených prednostov to hodnotí pozitívne – vidia zvýšenie kvality, ale aj odpolitizovanie okresných úradov. Upozorňovali však na problémy s obsadzovaním najmä odborných pozícii a na zvýšené administratívne aj časové nároky.
Pozreli sme sa preto na výberové konania, ktoré na okresných úradoch prebehli od júla 2017 do apríla 2019. Spolu ich bolo 1937, avšak viac ako tretina z nich (37 %, 716) bola neúspešná. V takmer dvoch tretinách (67 %, 484) konaní, v ktorých nikoho nevybrali, sa totiž do nich nikto neprihlásil. Najviac konaní bez záujemcov je v bratislavskom kraji, takmer pri každom druhom výberovom konaní, najmenej v prešovskom – takáto situácia nastane v jednom z piatich prípadov. Priemerný počet uchádzačov na jedno miesto bol 2,18. Nezvýšil sa ani po desaťpercentnom raste platov úradníkov v roku 2019.
Pre prednostov je ťažké naplniť najmä miesta, ktoré sú voľné len dočasne – napríklad počas rodičovskej dovolenky. Na pozície do dočasnej štátnej služby, ktoré tvorili až 43,6 percenta všetkých výberových konaní, sa totiž v jednom z troch prípadov nikto neprihlásil. Túto povinnosť, ktorá znamená najmä zdržanie, kritizovalo až 12 zo 14 oslovených prednostov. Niekedy sa podľa ich slov zastupovaná osoba dokonca stíha vrátiť na svoju pozíciu ešte pred sprocesovaním hľadania jej náhradníka.
Zákon navyše káže otvoriť najprv výberové konanie štátnym zamestnancom, to je však opäť viac zdržaním, než pomocou pri hľadaní vhodného človeka: vnútorné konania častejšie čelili nezáujmu záujemcov, než keď sa otvorili širokej verejnosti. Vo viac ako polovici vnútorných výberových konaní sa neprihlásil ani jeden štátny zamestanec (vnútorné širšie výberové konania 60,5 %; vnútorné užšie výberové konanie 52,5 %). Akonáhle sa výberové konanie otvorí verejnosti, len v jednom z piatich prípadov sa stane, že sa doňho nikto neprihlási.
V súčasnosti musí každému výberovému konaniu predchádzať súhlas ministerstva vnútra, čo môže trvať niekoľko týždňov, v horšom prípade až mesiacov. Túto povinnosť kritizuje až 79 percent prednostov, s ktorými sme sa rozprávali, schválená novela zákona ju však zruší, spolu s povinnosťou výberových konaní v prípade hľadania zástupu.
Polovica prednostov zapojených do výskumu hodnotí kladne osobný pohovor, ktorý je súčasťou výberového konania, keďže to podľa nich pomáha ukázať osobnostné vlastnosti uchádzača, jeho odbornosť a komunikačné zručnosti, ale aj to, či by zapadol do kolektívu. Zároveň ale polovica prednostov poznamenala, že pri pohovore nie sú dostatočne upravené pravidlá, ako ho viesť, a tým pádom môže zmeniť výsledok prijímacieho konania.
Platy – ako si vážime úradníkov?
Situácii na okresných úradoch rozhodne nepomáhajú platové podmienky zamestnancov. Štátni zamestnanci majú nižšie tarifné platy ako zamestnanci vo verejnom záujme, čo sú napríklad napríklad učiteľky v materských škôlkach, školníci, či zamestnanci mestských úradov. Nemôžu pritom podnikať a podľa respondentov sú na nich pri výberových konaniach kladené omnoho väčšie nároky – zarátava sa im iba prax v štátnej službe a musia mať dokončené aspoň stredoškolské vzdelanie. Tieto vysoké očakávania však ponúkané platy neodzrkadľujú.
Až štyri pätiny pracovníkov na okresných úradoch patria do prvých piatich platových taríf, čo znamená, že ich základný plat je najviac 704,50 eur (78,39 %, 4294). Prvá platová tarifa pre štátnych zamestnancov je len 480 eur – nedosahuje ani minimálnu mzdu, preto ju musia viac ako desatine zamestnancov (12,49 %, 684) dorovnávať. Prednostovia upozorňujú, že je to problém najmä pri obsadzovaní odborných pozícii, kde sú platy v súkromnej sfére oveľa vyššie.
V rozhovoroch sme sa zamerali aj na systém mentorov nových zamestnancov, tzv. adaptačné vzdelávanie. Prednostovia ho vnímajú pozitívne. Kritickejšie však hodnotili školenia, ktoré podľa nich nie sú vždy kvalitné a často musia zamestnanci ďaleko cestovať, ako aj obmedzené finančné prostriedky na vzdelávanie.
Služobné hodnotenie považujú prednostovia prevažne za pozitívnu zmenu, keďže predstavuje nástroj pre motiváciu, zvýšenie pracovnej morálky, či na ukončenie pracovného pomeru. Hovoria však aj o problémoch, ktoré sa s ním spájajú: prednostovia nemajú možnosť odmeniť konkrétnych úradníkov, hodnotia iba vedúcich zamestnancov a a často nemajú v rukách priebeh služobných hodnotení na nižších úrovniach. Výsledky v tejto oblasti skresľuje aj fakt, že služobné hodnotenie sa niekedy využíva na prilepšenie k nízkym platom.
Celú analýzu nájdete na stránke Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. Za podporu výskumu v rámci projektu Moderná štátna správa – profesionalizácia miestnej štátnej správy ďakujeme Fondu pre transparentné Slovensko pri Nadácii Pontis.
