Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) sa spolu s Ligou za ľudské práva zameral na výmeny policajných šéfov v regiónoch. Najväčšie zmeny nastali počas druhej Dzurindovej vlády za ministra vnútra Vladimíra Palka. V počte vymenených funkcionárov nasledovala vláda Ivety Radičovej a druhá Ficova vláda.
Výsledky výskumu potvrdili predpoklad analytikov, že výmeny vlád zatriasli policajnými funkcionármi v regiónoch. Vladimír Palko, minister vnútra v rokoch 2002 – 2006, odvolal až 128 policajných riaditeľov, najčastejšie však odvolával svojich vlastných nominantov. Oproti nemu Daniel Lipšic, minister vnútra za Radičovej vlády (2010 – 2012), vymenil 101 funkcionárov, viac ako polovica z nich však bola nominantmi Roberta Kaliňáka. Ten robil tretí aj štvrtý najvyšší počet zmien v sledovaných obdobiach, 96 policajných riaditeľov či ich zástupcov nechal vymeniť v rokoch 2012 – 2016 a predtým 83 počas prvej Ficovej vlády v rokoch 2006 – 2010, prevažne nominantov svojich predchodcov. Veronika Prachárová, riaditeľka SGI, však zdôrazňuje: „Presné dôvody výmen jednotlicov nepoznáme. Môžu súvisieť so zmenou zaradenia, zlými vzťahmi v kolektíve alebo s externými partnermi, odchodom do civilu či dôchodku, reorganizáciou zboru, ale, samozrejme, aj s dosadzovaním tzv. „našich” ľudí.”
Ako ďalej dodáva: „Riaditelia a zástupcovia riaditeľov skúmaných útvarov Policajného zboru SR pôsobili vo svojich funkciách v priemere tri a pol roka – čiže menej ako je bežné trvanie vlády. Pritom iba pätina z nich bola vo funkcii riaditeľa alebo zástupcu viac než raz. Znamená to, že policajný zbor len zriedka obsadzuje najvyššie pozície v regiónoch osobami s obdobnou riadiacou skúsenosťou.”
Zistená frekvencia výmen podľa Prachárovej určite neprospieva inštitucionálnej pamäti ani dlhodobému strategickému riadeniu jednotlivých útvarov. „Rovnako to môže negatívne vplývať na prácu bežných zamestnancov, ktorí sa musia prispôsobovať zmeneným postupom či inému štýlu riadenia nového vedenia,” upozorňuje.
„Dáta, ktoré sme analyzovali, máme k dispozícii len ku júlu 2021 a tak neobsiahli zmeny v polícii, ktoré sa dejú počas posledného roka,” vysvetľuje Prachárová. „Doplnili sme ich preto kvalitatívnou analýzou – uskutočnili sme rozhovory so súčasnými aj bývalými členmi policajného zboru. Z nich vyplýva, že v posledných mesiacoch dochádza k ďalším rozsiahlym výmenám na riaditeľských pozíciach v polícii.”
Počas výskumu sa pozreli aj na analýzu právneho prostredia. Najvýraznejšie zmeny smerujúce k depolitizácii polície sa udiali po vražde Jána Kuciaka. V roku 2019 začala platiť právna úprava, podľa ktorej policajného prezidenta menoval minister vnútra po odporúčaní parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť a na základe výberového konania vedeného komisiou.
„Cieľom bolo oslobodiť políciu od politického vplyvu ministra vnútra. Aby minister vnútra mohol prezidenta vymenovať, musel vychádzať z kandidátov, ktorých mu ako vhodných posunula odborná komisia a Výbor pre obranu a bezpečnosť v Národnej rade. Voľba policajného prezidenta sa tak stala výsledkom politickej dohody, resp. mocenského zápasu viacerých politických síl. Aj keď to bol krok smerom k odpolitizovaniu polície, k jej úplnému odpolitizovaniu nedošlo,” hovorí právnička Ligy za ľudské práva Barbora Meššová.
Naopak, koalícia po voľbách 2020 presadzovala vyššiu politickú zodpovednosť ministra vnútra nad svojím nominantom vo vedení polície. „A tak sme koncom roka 2021 podstúpili zásadnú otočku späť a vrátili sa k právnej úprave, kde zásadné slovo pri voľbe policajného prezidenta má minister.”
Policajný šéf Hamran bol vymenovaný do funkcie 31. marca 2022, hovorí o očiste polície a nutnosti vyberať si svojich ľudí. Chce, aby najvyšší policajní manažéri mali voľné ruky vo výbere svojich podriadených do funkcií, pričom sa chce spoľahnúť na ich odbornosť, čestnosť a riadiace schopnosti. Takýto systém sa podľa neho buduje zhora nadol. „Vo svojej snahe o očistu polície rezignoval na výberové konania, ktoré boli podľa neho iba divadlom a požadoval úpravu, ktorá mu jednoduchšie umožní odstrániť nežiaducich funkcionárov,” uvádza Meššová.
Na jeseň 2021 zákonodarci doplnili zákon o štátnej službe policajného zboru tak, aby bolo možné odvolávať policajných funkcionárov aj z dôvodu dôležitého záujmu štátnej služby. „Vo veľkej miere ide o návrat k systému, v ktorom môže byť nadriadený odvolaný bezdôvodne. Pojem „dôležitý záujem štátnej služby” nie je zákonom definovaný, a nikto nevie či to znamená viac, než len krajšie povedané „bez uvedenia dôvodu”. Nejde však o úplnú rezignáciu na transparentnosť, v každom personálnom rozhodnutí musí byť tento záujem individuálne pomenovaný,” dodáva Meššová.
„V SGI a Lige za ľudské práva súhlasíme, že pre dobre fungujúcu políciu sú v prvom rade nevyhnutné kvalitné kádre. Ich výber by však mal byť spravodlivý, transparentný a predvídateľný. Musí byť do akéhokoľvek počasia. Výberové konania, služobné hodnotenia i výkonnostné štatistiky nemajú byť iba formalitou alebo strašiakom. Zákon by ich mal nastaviť ako užitočné nástroje pre účinnú personálnu politiku,” tvrdí Prachárová.
Projekt „Čo robia voľby so šéfmi polície v regiónoch?” podporila Nadácia Pontis.
