Prieskum verejnej mienky z januára 2012 zobrazuje, že iba 5% občanov by polícii určite oznámilo, keby od nich niekto pýtal úplatok alebo by vedeli o niekom, kto berie úplatky. Naopak, úplatkárstvo by neoznámili takmer dve tretiny respondentov. Na nedostatočnú ochranu whistleblowerov a s tým spojený negatívny postoj k téme oznamovania na Slovensku upozorňuje aj historicky prvá Protikorupčná správa Európskej komisie, zverejnená vo februári 2014. Považujeme za nevyhnutné, aby oznamovanie o tretích osobách nebolo vnímané negatívne. Cieľom projektu je pozitívne ovplyvniť komunikáciu problematiky medzi zamestnávateľmi, zamestnancami a odbornou verejnosťou a tým posilniť postavenie whistleblowingu v spoločnosti.
Počas trvania projektu pripravíme tzv. mapu problémov, ktorá bude zostavená na základe vybraných prípadových štúdií a zároveň bude slúžiť ako podklad na zostavenie tzv. akčných plánov. Pod akčnými plánmi máme na mysli „správne“ nastavené programy na ochranu whistleblowerov vo verejnej a súkromnej inštitúcii, ktoré následne pilotne overíme v praxi. Naše zhrnutia, odporúčania a zhodnotenie implementácie plánov prinesieme v analytickej správe. Proces zmapovania problémov, zostavenia plánov ako a ich overenia, bude otvorený zástupcom neziskových organizácií, zamestnávateľom a zamestnancom. V závere projektu pripravíme workshop pre odbornú verejnosť, ktorý poskytne priestor na diskusiu, disemináciu výstupov a zosieťovanie účastníkov.
Projekt Nástroje ochrany whistleblowerov v praxi bol podporený sumou 29934,80 eur z Fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2009-2014. Správcom Fondu je Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation. Cieľom projektu Nástroje ochrany whistleblowerov v praxi je Zvýšenie zapojenia MVO do tvorby politík a rozhodovacích procesov na miestnej, regionálnej a národnej úrovni.
Výstupy projektu:
