Novela školského zákona prijatá v júni 2019 rozhodla o tom, že absolvovanie predškolskej výchovy bude pre päťročné deti od roku 2021 povinné. Toto opatrenie je reakciou na skutočnosť, že napriek preukázateľným pozitívnym vplyvom predškolského vzdelávania Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou zaškolenosťou detí v materských školách (MŠ) v rámci Európskej únie. Nízka zaškolenosť je najvýraznejšia u detí zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) a obzvlášť v marginalizovaných rómskych komunitách (MRK). Práve zaškolením detí zo SZP má však predškolské vzdelávanie veľký potenciál znižovať nerovnosť v spoločnosti. Rozvojom kognitívnych a spoločensko-emocionálnych zručností MŠ prispieva k zlepšeniu vzdelávacích šancí detí a tým aj ich dlhodobej kvality života.
Aby zavedenie povinnosti predškolskej výchovy pre všetky deti prebehlo úspešne, je dôležité, aby sa samosprávy a materské školy na ich začlenenie pripravili po technickej aj po odbornej stránke. Pre tento účel je dôležité porozumieť prekážkam, ktoré v súčasnosti bránia zaškoleniu detí, najmä tých zo SZP a z vylúčených komunít.
Preštudovali sme preto domácu aj zahraničnú odbornú literatúru, ktorá sa zaoberá inklúziou v predškolskom vzdelávaní. Najprv sme identifikovali najznámejšie a najnovšie publikácie o téme, so zameraním na predškolské vzdelávanie najmä rómskych detí z vylúčených komunít a SZP. Tieto publikácie boli vydané relevantnými aktérmi v téme, a to slovenskými inštitúciami z mimovládneho (eduroma, CVEK, Inštitút SGI) a verejného sektoru (Útvar hodnoty za peniaze, Inštitút vzdelávacej politiky, Štátna školská inšpekcia), ako aj nadnárodnými inštitúciami (OECD, World Bank). Neskôr sme metódou snehovej gule identifikovali ďalšie dôležité štúdie z posledných rokov a relevantnú odbornú literatúru sme tiež vyhľadávali v databázach akademických článkov na základe relevantných kľúčových slov. Dotýkala sa tém ako vzdelávanie zraniteľných skupín, desegregácia či nástroje politík na zlepšenie kvality predškolského vzdelávania. Do prehľadu literatúry sme zaradili aj strategické dokumenty Slovenska a celkovo sme tak získali dáta z 32 publikácií.
Infografiky, ktoré prinášame, sú založené na zisteniach z preštudovanej literatúry a chceme nimi prehľadným spôsobom poukázať na bariéry zaškolenia detí z MRK v MŠ.
Čo sa týka prekážok, ktorým čelia rodičia týchto detí, patrí medzi ne slabá informovanosť o zápise do MŠ, ako aj o dostupnej finančnej podpore, priestorová segregácia vylúčených komunít, ktorá komplikuje pravidelnú dochádzku detí, ale aj nepriaznivé finančné a materiálne podmienky v rodinách, pre ktoré sú náklady spojené s dochádzkou dieťaťa do MŠ často neúnosné. Nejde pritom len o poplatok za MŠ či stravu a pomôcky (na ktoré je síce poskytovaná podpora, no ani na tú nemajú nárok všetky sociálne znevýhodnené rodiny, napríklad sa netýka detí rodičov, ktorí sú na rodičovskej dovolenke s mladšími deťmi), ale aj nákup riadneho oblečenia, obuvi, náklady na dopravu a ďalšie skryté poplatky. Často obmedzený prístup domácností k infraštruktúre navyše sťažuje udržiavanie hygieny. Popri tomto všetkom sa rodičia musia vyrovnávať s nedostatočnou podporou zo strany materských škôl, v ktorých chýba podporný personál, treba prekonávať jazykovú bariéru a komunikácia a spolupráca s rodičmi je len minimálna. K tomu sa navyše často pridávajú predsudky a diskriminácia či už zo strany nerómskych rodičov, či od samotného personálu MŠ.
Ak sa na prekážky zaškolenosti detí z MRK v MŠ pozrieme zo strany inštitúcií, jeden z hlavných faktorov je celková nedostupnosť materských škôl pre tieto deti: MŠ má nedostatočné kapacity alebo sa vôbec nenachádza v danej lokalite, kritériá prijatia môžu znevýhodňovať deti z MRK (napríklad ak vedenie uprednostňuje deti zamestnaných rodičov, deti s už zapísanými súrodencami či s bydliskom priamo v obci) a administratívna náročnosť zápisu disproporčne negatívne ovplyvňuje práve slabo informovaných rodičov z MRK. Ďalším dôležitým faktorom je nevyhovujúce nastavenie finančných nástrojov na podporu rodín, keďže významná položka ako doprava nie je zabezpečená, neexistuje podpora na skryté poplatky a ako už bolo vyššie spomenuté, rodiny zo SZP strácajú nárok na podporu pokiaľ sú na rodičovskej dovolenke s mladším dieťaťom. Celkovo v systéme predškolského vzdelávania absentuje komplexný prístup: starostlivosť o deti vo vekoch 0-3 a 3-6 rokov nie je prepojená, dokonca spadá do pôsobnosti dvoch rôznych rezortov a spolupráca medzi rezortmi chýba (ide najmä o MŠVVŠ, MPSVR a MV). Rovnako chýba spolupráca a vzájomná podpora na úrovni samospráv a rôznych komunitných projektov. K tomuto všetkému sa napokon pridáva fakt, že samotným materským školám sa nedostáva potrebnej podpory, čo vyúsťuje do ich neadekvátnej odbornej pripravenosti. Odborní zamestnanci nemajú prístup k dostatočnému vzdelaniu v oblasti inklúzie a vzdelávania detí z marginalizovaných komunít. Takisto im nie sú poskytnuté možnosti kontinuálneho vzdelávania zameraného na túto oblasť. To sa odráža na neprítomnosti medzikultúrnej mediácie a postupov v MŠ. Tento problém súvisí aj s nízkym počtom zamestnancov ovládajúcich rómsky jazyk, no najmä celkovým nedostatkom podporného personálu, ako sú asistenti, špeciálni pedagógovia či logopédi. Slabá odborná pripravenosť MŠ sa prejavuje aj nedostatočným zapájaním (rómskych i nerómskych) rodičov a komunity do procesu vzdelávania a rozvoja ich detí.
Infografiky sú analytickým nástrojom, ktorý nám bude slúžiť pre ďalší výskum a následne aj v intervenčnej časti projektu, pri poskytovaní asistencie samosprávam a materským školám. Boli vytvorené na základe prehľadu literatúry o inklúzii detí z marginalizovaných komunít v predškolskom vzdelávaní a sú súčasťou projektu Projekt PPV/Posilnenie odborných kapacít v predprimárnom vzdelávaní v kontexte inklúzie rómskych detí. Tento projekt je financovaný grantom Active Citizens Fund – Slovakia.
