Autorky: Edita Rigová, Anna Dráľová, Lucia Kováčová
Publikáciu si môžete stiahnuť TU.
Projekt Verejná správa aktívne podporujúca druhošancové vzdelávanie pozostával z intervenčnej a výskumnej časti, pričom intervencie boli realizované v štyroch lokalitách na východe Slovenska. Výskumná časť nebola obmedzená výhradne na tieto lokality.
Druhošancové vzdelávanie predstavuje návrat do vzdelávacieho systému na rôznych úrovniach. V našej publikácii týmto pojmom označujeme možnosti, ktoré sa vzťahujú na ľudí bez vzdelania, alebo s nízkym stupňom vzdelania. Na základe toho pozornosť zameriavame predovšetkým na vzdelávanie na získanie nižšieho stredného vzdelania (kurzy na dokončenie ZŠ), ale aj na učebné F -odbory stredných odborných škôl.
Cieľom projektu bolo zmapovať fungovanie druhošancového vzdelávania na Slovensku zo strany aktérov verejnej správy a samotnej cieľovej skupiny. Na základe zistení sme identifikovali kľúčové problémy v implementačnej praxi, ale aj faktory, ktoré úspešnú implementáciu druhošancového vzdelávania posilňujú. Nadväzujúc na zistenia, v publikácii predstavujeme rámcový model efektívnejšie fungujúceho druhošancového vzdelávania.
Zistenia prezentované v tejto štúdii, sú založené na primárnych a sekundárnych údajoch, pričom zber dát v teréne vychádza z prístupu orientovanom na aktérov (actor‑oriented approach).
- Miera predčasného ukončovania vzdelávania sa na Slovensku v posledných desiatich rokoch zásadne zvýšila, keďže podľa údajov Eurostatu bola v 2010 na úrovni 4,7 %, zatiaľ čo v 2019 dosiahla až 8,3 % a vysoká je hlavne v regiónoch s vyšším zastúpením marginalizovaných rómskych komunít. Dôvody predčasného odchodu zo školy sú komplexné a spájajú sa s nedostatočne inkluzívnym vzdelávacím systémom, ktorý nedokáže adekvátne reagovať na záujmy a potreby detí a mládeže so špeciálnymi potrebami vo vzdelávaní.
- Výskum ukázal, že podpora poskytovaná študentstvu druhošancového vzdelávania je na Slovensku na nízkej úrovni a informovanosť o možnostiach druhošancového vzdelávania je nedostatočná. Ukazuje sa, že na úspešné dokončenie druhošancového vzdelávania je kľúčové poskytovať podporné služby ako je napríklad mentoring, doučovanie, finančná podpora (napr. štipendiá), ale aj kariérové poradenstvo.
- Druhošancové vzdelávanie je dôležitou kompenzačnou politikou vo vzťahu k nízkemu alebo žiadnemu vzdelaniu, napriek tomu je systém druhošancového vzdelávania na Slovensku nedostatočne rozvinutý a venuje sa mu len malá pozornosť.
Druhošancové vzdelávanie na úrovni nižšieho stredného vzdelania ISCED 2 A (kurzy na dokončenie ZŠ)
- Medzi aktérmi druhošancového vzdelávania v súčasnosti prevláda nedostatočná miera spolupráce. Výsledkom toho je nízke povedomie a nedostatočná informovanosť o téme a možnostiach tohto druhu vzdelávania u relevantných aktérov verejnej správy, ale aj na strane cieľovej skupiny, a tiež nedostatočná koordinácia v poskytovaní druhošancového vzdelávania a podporných služieb.
- Štúdia poukazuje na trend, v rámci ktorého sú kurzy na dokončenie ZŠ v čoraz menšej miere realizované základnými školami, pričom stúpa počet stredných odborných škôl, ktoré takéto vzdelávanie realizujú. Ide pritom o tie školy, ktoré zároveň poskytujú štúdium v učebných F -odboroch. Jedným z dôvodov klesajúceho trendu v realizácii takéhoto vzdelávania základnými školami je aj nízky finančný normatívurčený pre tento druh vzdelávania, zatiaľ čo pre mnohé stredné odborné školy je kurz na dokončenie ZŠ nástrojom získavania študentov do učebných odborov.
- Bariéru v realizácii kurzov na dokončenie ZŠ predstavuje aj náročná administratívna činnosť, nedostatočná podpora školám zo strany štátu a samospráv (metodická i finančná), nedostatok personálnych kapacít škôl a absencia rámcových učebných plánov pre externú formu vzdelávania.
- Dostupnosť tohto druhu vzdelávania je v niektorých regiónoch veľmi nízka, a to najmä pre určité skupiny obyvateľstva, ako sú záujemcovia, ktorí nie sú študentmi školy v rámci učebných F -odborov a ani o také štúdium nejavia záujem a absolventi špeciálnych základných škôl.
- Ročne absolvuje kurz na dokončenie ZŠ menej ako tisíc osôb, pričom najväčšiu skupinu absolventov a absolventiek tvoria mladí ľudia vo veku 15-19 rokov a spomedzi nich majú najväčšie zastúpenie 17-roční.
- Legislatíva a relevatné dokumenty vypracované rezortom školstva bližšie nešpecifikujú niektoré kľúčové otázky, ktoré úzko súvisia s metodikou realizácie kurzov na dokončenie ZŠ, napr. ako organizovať vzdelávanie v prípade zmiešanej vekovej skupiny alebo aká je odporúčaná dĺžka kurzu ZŠ v súvislosti so skupinou s rôznou úrovňou vedomostí, čo poskytovatelia tohto vzdelávania vnímajú ako komplikáciu v implementácii.
- V praxi sa stáva, že vzdelávanie v kurzoch na dokončenie ZŠ naplní profil absolventa tohto druhu vzdelávania len formálne a nepripraví účastníka na zvládnutie stredoškolského štúdia na vyššom stupni (napr. stredné odborné vzdelanie končiace získaním výučného listu)
Druhošancové vzdelávanie na úrovni nižšieho stredného odborného vzdelania ISCED 2C (učebné F‑odbory stredných odborných škôl)
- Učebné F -odbory sú do istej miery prepojené s kurzom na dokončenie ZŠ, keďže v daných odboroch sa prioritne vzdelávajú tí, ktorí neukončili základnú školu absolvovaním 9. ročníka a práve počas štúdia na F -odbore majú možnosť dokončiť si vzdelanie aj prostredníctvom kurzu na dokončenie ZŠ. Mnohé školy poskytujúce štúdium v F -odboroch však nerealizujú kurz na dokončenie ZŠ alebo nedostatočne informujú svojich študentov o možnostiach, podmienkach a dopadoch účasti v kurze.
- V roku 2018 sa v F -odboroch vzdelávalo celkovo 4 364 študentov, zatiaľ čo v kurze na dokončenie ZŠ sa v tom istom roku vzdelávalo celkovo len 870 študentov.
- Niektoré učebné F -odbory nie sú dostatočne previazané na trh práce (napr. odbor praktická žena). Zároveň mnohokrát nie je študenstvu umožnené vykonávať prax u potenciálnych zamestnávateľov, čo môže mať negatívny vplyv na vytváranie sociálneho kapitálu.
- Mnohé stredné odborné školy poskytujú vzdelávanie v F -odboroch na svojich elokovaných pracoviskách. Tie vytvárajú etnicky segregujúce prostredie a ponúkajú často obmedzený výber učebných odborov. Okrem toho mnohé z týchto odborov sú rodovo a etnicky stereotypné, a posilňujú tak predsudky týkajúce sa ďalších študijných a kariérnych trajektórií mladých Rómov a Rómok.
- Zistenia v niektorých prípadoch naznačujú aj disfunkčnosť školského systému. Niekedy sa totiž stáva, že absolvent učebného F -odboru začne študovať na ďalšom F -odbore s iným zameraním, pričom sa dá predpokladať, že absolvovanie ďalšieho štúdia rovnakého stupňa vzdelania nebude mať vplyv na zvýšenie šancí uplatniť sa na pracovnom trhu a v spoločnosti.
- Financovanie učebných F -odborov je politikou, ktorá predstavuje veľké finančné investície zo strany štátu, pričom pozitívny dopad v súvislosti so zvyšovaním uplatniteľnosti na trhu práce a pokračovaním vo formálnom vzdelávaní sa v praxi nepotvrdzuje.
Navrhované odporúčania predstavujú rámec smerujúci k efektívnejšiemu fungovaniu druhošancového vzdelávania, v rámci ktorého sa kľúčoví aktéri prepájajú a v strede záujmu stojí cieľová skupina. Preto sú odporúčania adresované rôznorodým aktérom verejnej správy, ako aj iným relevantným aktérom.
Vzdelávací systém ako celok by mal smerovať k väčšej inklúzii, preto je potrebné zlepšiť jeho kvalitu už v počiatočnom vzdelávaní s dôrazom na poskytovanie včasnej intervencie. Na úrovni druhošancového vzdelávania je však okrem samotnej kvality potrebné zvýšiť povedomie relevantných aktérov o téme a možnostiach tohto druhu vzdelávania. To následne umožní aj efektívnejšie informovanie a zapájanie cieľovej skupiny, prepájanie aktérov a medzisektorovú či medziinštitucionálnu spoluprácu, ako aj poskytovanie účinnejšej metodickej podpory smerovanej k poskytovateľom. K naplneniu tejto potreby je nutné vytvoriť kapacity v rámci ministerstva školstva, ktoré by tému zastrešovali, zatiaľ čo je dôležité do tejto témy aktívnejšie zapojiť aj rezort práce a prepojiť na ňu relevantné sociálne politiky.
Kľúčové je odbúravať bariéry v realizácii druhošancového vzdelávania na strane poskytovateľov zabezpečením metodickej aj finančnej podpory, ale aj bariéry v účasti na vzdelávaní na strane cieľovej skupiny. Cieľová skupina je mnohokrát poznačená negatívnou skúsenosťou z počiatočného vzdelávania, preto je dôležité poskytnúť jej podporu, vybaviť pedagógov druhošancových programov zručnosťami ako k nej pristupovať a zaoberať sa myšlienkou poskytovania tohto druhu vzdelávania aj mimo školského prostredia. Za účelom úspešného absolvovania druhošancového vzdelávania je potrebné poskytovať individualizovanú podporu na základe potrieb účastníkov a účastníčok.
Nevyhnutné je zvyšovať kvalitu vzdelávania tak v kurzoch na dokončenie ZŠ, ako aj v učebných F -odboroch. Obsah vzdelávania v kurze na dokončenie ZŠ by mal byť prehodnotený, aby toto vzdelávanie kládlo väčší dôraz na posilnenie funkčnej gramotnosti, nielen na nadobúdanie vedomostí v rámci predmetového vzdelávania. Takýto obsah dokáže absolventov lepšie pripraviť na zvládnutie ďalšieho formálneho vzdelávania na vyššom stupni. Vzdelávanie v F -odboroch je potrebné lepšie prepojiť na trh práce a v rámci neho vytvoriť priestor na budovanie sociálneho kapitálu, ale aj priestor na desegregáciu týchto odborov, najmä s ohľadom na vzdelávanie poskytované na elokovaných pracoviskách stredných odborných škôl.
Celú publikáciu si môžete stiahnuť TU.
Projekt Verejná správa aktívne podporujúca druhošancové vzdelávanie realizujeme vďaka finančnej podpore Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa.
