Prijímacie skúšky sú dlhodobo vnímané ako problémové miesto nášho školského systému. Diskusia o nich sa však zatiaľ venuje skôr témam na prvý pohľad zjavným: korupcii a obmedzenosti kapacít vysokých škôl. Zámerom autorov tejto príručky je preniesť pozornosť aj na iné, nemenej dôležité témy. Týkajú sa predovšetkým kvality prijímacích skúšok, transparentnosti a rovnosti šancí. Hlavnou cieľovou skupinou tejto príručky sú zamestnanci vysokých škôl zodpovední za prijímacie skúšky, teda ich tvorcovia, administrátori, hodnotitelia a v neposlednom rade i dekani, rektori a akademické senáty.
Príručka sprevádza čitateľov dôležitými témami prijímacích skúšok, rozdelenými do troch hlavných častí. V časti A sa venujeme objasneniu podstaty, cieľa a hlavných rizík spojených s prijímacími skúškami. Hlavným rizikom prijímacích skúšok je, že nebudú prijatí tí uchádzači, ktorí majú najlepšie predpoklady uspieť v štúdiu. Ďalšie riziká sú spojené s vytváraním nerovnakých podmienok pre uchádzačov, nízkou transparentnosťou a dôveryhodnosťou prijímacieho konania. Časť B sa začína otázkou: čo a ako testovať v rámci prijímacích skúšok. Prichádzame k záveru, že dnešná prax sa príliš koncentruje na testovanie aktuálnej vedomostnej výbavy uchádzačov, na úkor zisťovania ich skutočných študijných predpokladov a aj motivácie na štúdium. Ďalej sa preto venujeme tomu, ako posudzovať kvalitu testov a čo ju ovplyvňuje, a ponúkame rady, ako pripraviť kvalitný test. V časti C sa dostávame k téme transparentnosti prijímacieho konania a rovnosti šancí. Na viacerých príkladoch ukazujeme, ako by mohli vysoké školy pristupovať k týmto prob-lémom.
Táto príručka vznikla ako súčasť projektu Odbúravanie bariér pre vzdelávaciu mobilitu, ktorý realizuje SGI – Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť. Jej autormi sú odborníci z oblasti teórie a praxe pedagogických meraní (alebo merania výsledkov vzdelávania) zo Slovenska a Česka. Cennými pripomienkami prispeli aj zamestnanci vysokých škôl.