Základnou ambíciou predkladaného zborníka je zmapovať stav výskumu a dostupnosť poznatkov vo vybraných okruhoch vzdelávania rómskej menšiny na Slovensku. Skúsenosti autorov ukazujú, že mnoho výskumných výstupov, ktoré sa tejto téme venovali, nie sú rozšírené a dostupné ďalším výskumníkom. Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) sa začal systematicky venovať problémom rómskej menšiny vo vzdelávaní začiatkom roka 2002 v rámci projektu Odbúravanie bariér pre vzdelávaciu mobilitu, podporeného Inštitútom otvorenej spoločnosti. Kľúčové boli partnerstvá a spolupráca s organizáciami, ktoré svojimi terénnymi skúsenosťami vhodne dopĺňali think-tankovú orientáciu SGI, najmä s Nadáciou Milana Šimečku a Rómskou tlačovou agentúrou.
Každý nový poznatok v rámci projektu ukazoval na zúfalosť situácie, obťažnosť hľadania riešení a hlavne nedostatočnú ochotu na centrálnej úrovni situáciu riešiť. Najhoršou sa však opakovane javila skutočnosť, že na dôsledné zmapovanie situácie zúfalo chýbajú potrebné údaje.
Veľká časť predkladanej publikácie bude venovaná práve nedostatku spoľahlivých údajov o jednotlivých problémoch Rómov v slovenskom vzdelávacom systéme. Napriek tomuto nedostatku už dostupné údaje vykazujú veľmi pesimistický obraz.
Súčasnej vzdelávacej politike sa kriticky venuje kapitola A. Salnera. Nasledujúca kapitola zhŕňa dostupné zdroje oficiálnych údajov o situácii Rómov v slovenskom školstve. Kapitola B. Vaňa poskytuje informácie o odhadoch skutočného počtu rómskych detí vo vzdelávacom systéme ako aj projekciu ukazujúcu, akým tempom by mal tento počet v najbližších rokoch narastať. Kapitola A. Dluhošovej dokumentuje aktuálne snahy Štátnej školskej inšpekcie smerom k rómskym deťom. Š. Košková analyzuje úlohu mimovládnych organizácií pri riešení problémov. M. Kubánová popisuje novozavedený systém financovania regionálneho školstva a jeho možné dopady na rómske deti. Kapitola J. Alexandra a P. Hodála analyzuje súčasný právny rámec pre riešenie problémov diskriminácie Rómov vo vzdelávacom systéme. Záverečná kapitola L. Oravca diskutuje o možnostiach využitia opatrení pozitívnej diskriminácie pri riešení popísaných problémov.