Podľa demografických prognóz bude Slovensko do roku 2060 patriť medzi najstaršie krajiny v Európe (Bleha, Šprocha, Vaňo 2013).1 S problémom starnúcej populácie (Graf 1) sa často v Európe otvára otázka imigrácie ako jedného z riešení tejto výzvy. Aká je miesto a úloha pracovnej migrácie na Slovensku? Je imigrácia riešením? Čo dnes vieme o schopnosti migrantov napĺňať nedostatkové pozície na trhu práce?
Graf 1: Podiel populácie nad 45 rokov v krajinách EÚ: 2010 – 2020
Zdroj: CEDEFOP2
Pracovná migrácia na Slovensku
Slovensko dnes patrí medzi krajiny s najnižšou mierou imigrácie v Európe. Podiel zamestnaných cudzincov pôvodom z krajín EÚ a EHP ako tretích krajín na celkovej zamestnanej populácii sa pohybuje približne na úrovni 1%, čo je niekoľko násobne menej ako napríklad v susednom Česku. Zaujímavé ale je, že celkový počet cudzincov (registrovaných alebo udelených pobytov) ako aj zamestnaných cudzincov postupne narastá, a rástol aj počas obdobia krízy a rastúcej nezamestnanosti. V júni 2013 počet cudzincov z tretích krajín s povolením na pobyt a registrovaných občanov Únie presiahol 68 tisíc.
Väčšina migrantov, ktorí na Slovensku pracujú, pochádzajú z krajín Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru (EÚ a EHP), a to najmä zo susedných krajín (Česko, Poľsko, Maďarsko, ale aj Rumunsko). Z tretích krajín sú najviac zastúpené Ukrajina, Srbsko a Rusko. Pomerne výrazne za posledné roky narástol počet migrantov z Francúzska či Kórejskej republiky, ktorý sa dá vysvetliť prílevom zahraničných investícií z týchto krajín.
Migranti na Slovensku sú kvalifikovaní a vzdelaní, čo sa vo verejnej diskusii málokedy spomína. Takmer polovica migrantov z tretích krajín a takmer tretina migrantov z EÚ a EHP dosiahlo vysokoškolské vzdelanie. Ľudí bez vzdelania k nám prichádza veľmi málo. Z pohľadu snáh rozvinutých krajín získavať najmä kvalifikovanú pracovnú silu je toto dobrá správa. Dá sa predpokladať, že potreba aj nižšie kvalifikovanej migrácie bude v strednodobom a dlhodobom horizonte narastať (CEDEFOP 2012).3 Toto je už dnes stav v viacerých krajinách EÚ, kde populácia starne rýchlejšie ako na Slovensku (napr. Taliansko, Španielsko, Rakúsko, Nemecko), a to vytvára tlak na nárast zamestnanosti v oblasti starostlivosti o starých a služieb v domácnosti (Kahanec, Zimmermann, Kureková, Biavaschi 2013).4
Tabuľka 1: Vzdelanostná štruktúra migrantov za prácou (%; apríl 2011)
Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, vlastné výpočty.
Otázka je, či vysokokvalifikovaní migranti dokážu nachádzať uplatnenie na pracovných pozíciách, ktoré zodpovedajú ich kvalifikácii či skúsenostiam. Toto je základným predpokladom toho, aby pracovná migrácia prinášala čo najväčšie benefity pre prijímajúce krajiny, ako aj migrantov samotných. Všeobecne platí, že migranti čelia mnohým bariéram v hosťovských krajinách, ktoré im bránia s nájdením vhodného pracovného miesta a deje sa tzv. „downskilling".
Podľa dostupných agregátnych údajov sa javí, že s integráciou na trh práce majú na Slovensku skôr problém migranti z krajín EÚ, z ktorých takmer 17% pracuje na nízko-kvalifikovaných pozíciách, ktoré zväčša nevyžadujú stredoškolské vzdelanie. Väčšina migrantov, či už pôvodom z krajín EÚ alebo z tretích krajín, avšak pracuje na pozíciách, ktoré sú považované za vysokokvalifikované.
Tabuľka 2: Štruktúra pracovných miest migrantov za prácou (%; apríl 2011)
Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, vlastné výpočty.
Štruktúra pracovných miest imigrantov sa dá vysvetliť viacerými faktormi. Prvým je charakter imigračnej politiky. Najmä voči migrantom z tretím krajín je imigračná politika nastavená veľmi prísne – prichádzajúci migrant musí mať vopred prisľúbené pracovné miesto a administratívne náročným procesom dokladovať bezúhonnosť, ubytovanie a dostatočné finančné zabezpečenie. Pri strate pracovného miesta stráca aj možnosť zotrvať v krajine. Kým na jednej strane takáto politika do istej miery prispieva k tomu, aby prichádzali migranti na nenaplnené či nedostatkové pracovné miesta, zároveň odrádza kvalifikovaných či skúsených ľudí od dlhodobejšieho pobytu. Slovensko tak prichádza aj o mnohé makroekonomické výhody imigrácie, ako napríklad pozitívny vplyv na verejné financie či znížená inflácia (Kahanec, Zimmermann, Kureková, Biavaschi 2013).5
Ďalším faktorom súčasnej štruktúry pracovnej migrácie na Slovensku je charakter dopytu na trhu práce. Slovensko dlhodobo trpí vysokou nezamestnanosťou, ktorá do istej miery formuje aj rezervované postoje spoločnosti a politikov voči potrebe pracovnej sily zo zahraničia. Nezamestnaní sú najmä ľudia s nízkym vzdelaním, pretože ekonomika vytvára dopyt predovšetkým po vyššie kvalifikovaných.
Napriek vysokej nezamestnanosti, na Slovensku existujú aj pozície, ktoré zamestnávatelia nedokážu naplniť. V okresoch na slovensko-maďarskom pohraničí, kde pretrváva vysoká nezamestnanosť, v roku 2013 napriek tomu medzi nedostatkové profesie patrili napr. kvalifikovaný zvárač, elektrikár, mäsiar, strojársky technik, strojný inžinier, elektroinžinier, ale aj opatrovateľka či účtovník. Nesúlad na trhu práce (mismatch) môže mať vysoké negatívne dopady. Migrácia môže slúžiť ako nástroj, ktorý dokáže rýchlo vypĺňať nedostatkové pozície a spružniť trh práce. To Slovensko potrebuje určite tak dnes ako aj v kontexte starnúcej populácie v budúcnosti.
Komentár bol uverejnený na www.integration.sk
[1] www.iza.org/files/ENPImatching.pdf
[2] www.eures-t-danubius.eu/images/barometer_profesii_2013_januar.pdf
[3] www.cedefop.europa.eu/EN/Files/5526_en.pdf
[4] www.iza.org/files/ENPImatching.pdf
[5] www.infostat.sk/vdc/pdf/Prognoza2060.pdf
[6] www.cedefop.europa.eu/EN/Files/5526_en.pdf