Naša pravica klesla tak hlboko, že už ani komentátori jej nevenujú pozornosť – okrem pravidelného a pomerne rituálneho prefackávania, ktorým reagujú na každý prieskum o popularite Róberta Veľkého. Menšie žubrienky vzniknuvšie v posledných mesiacoch dokonca analytici ignorujú úplne. Dovolím si preto ponúknuť drobnú kompenzáciu v podobe pohľadu na pravicový koniec roka.
Začnime najmenšími. Kresťanskodemokratická strana Vladimíra Palka je síce ako mnoho iných slovenských strán vybudovaná na princípe – zmestíme sa do výťahu, ale aspoň nám do toho nebude veľa ľudí rozprávať – má však ťah na bránu. Otázkou zostáva, či na bránu správnu. Vladimír Palko zverejnil pred koncom roka v časopise Impulz článok o svojom politickom kréde, ktorý sa na niekoľko hodín dokonca prebojoval na prvé miesta vybrali.sme.sk. Článok dal pomerne presvedčivú odpoveď na otázku, prečo sa preferencie KDS pohybujú na úrovni štatistickej chyby. Podľa Palka pred 20 rokmi bol najväčším problemom Slovensko komunistický režim a pred desaťročím zase Mečiar a dnes je to… ekonomická kríza (neuhádli ste)… rozkrádanie štátu a mafie (ani to nie)… či mizerný stav zdravotníctva alebo školstva (koho by už toto zaujímalo?)… ale zákerné plány Únie a potraty. Message: Ak nespíte kvoli Barrosovi a embryám, volíte KDS.
Richard Sulík síce vyzerá ako Pim Fortuyn, rozpráva ako Pim Fortuyn, no na rozdiel od Fortuyna nie je posadnutý imigrantmi, ale odvodmi. (Pre tých, čo nie sú posadnutí politikou – Pim Fortuyn bol holandský gay politik, u ktorého hrozilo, že sa stane premiérom na vlne znudenosti z tradičných politikov a to, až kým ho nezavraždil istý obranca práv zvierat…) Téma odvodov síce zatiaľ neprináša preferencie, ale zároveň Sulík ani nepotrebuje policajnú ochranu. Štart jeho strany Sloboda a solidarita zatiaľ nevytvoril popularitu ani na úrovni štatistickej chyby, Sulíkov talent pre self-promotion však podceňovať netreba. Odvody asi oslovujú viac ľudí, než potraty a hrozby z Bruselu, no ak SaS nenájde ďalšie témy, trúfnem si predpovedať, že ani z toho mráčika v 2010 do parlamentu nenaprší.
Kresťanskí demokrati prenechali potraty a bruselskú hrozbu svojim ex-kolegovcom palkovcom a ponechali si asi jedinú zostávajúcu atraktívnu tému z arzénalu KDH – kriminalitu a korupciu. Ku koncu roka z nej pre jednoduchosť zostala len korupcia a tak sa záverečná tlačovka KDH niesla v duchu chytľavého hesla "Ako sa kradlo za Fica, tak sa ešte nekradlo!" s nevypovedným dovetkom – A my o tom čosi vieme. Heslo je veľmi chytľavé, skúsenosť však ukazuje, že samo o sebe na zvýšenie preferencií nestačí. Napriek tomu treba uznať, že Hrušovského tím si z rozvodu s palkovcami nechal to atraktívnejšie tématicky aj personálne (Lipšic). Bez väčšej zmeny však kádeháci percentuálne asi zostanú pri magickej osmičke.
A na záver zostali modrí. SDKÚ sa na rozdiel od KDH pokúsilo v tomto roku ideologicky a programovo prezbrojiť – namiesto reforiem a Západu máme dnes strednú vrstvu a fungujúci štát. Ako jediní si tiež popri premiérovi osvojili tému krízy a s určitou dávkou presvedčivosti argumentujú, že Fico okrem rozdávania kšeftov kamarátom toho veľa pre zotavenie ekonomiky nerobí. Malo by to fungovať, ale zatiaľ sa ručičky agentúrnych prieskumov nehýbu. Niektorí tvrdia, že politikom-klasikom nikto nový začiatok nedaruje. Možno, ale problém je aj v tom, že nový príbeh nie je stále dostatočne jednoduchý, prierazný a dramatický. A na krízu sa spoliehať ťažko. Ľuďom pripomína, že keby v ťažkých časoch boli pri moci Dzurinda s Miklošom, už by chlpy lietali, zatiaľ čo Róbert radšej prežerie aj poslednú korunu, než by niečo robil pre budúcnosť. Ľud zatiaľ zjavne po dlhodobom hospodárskom raste netúži – stačí ten krátkodobý.
Takmer som zabudol na Slobodné fórum, aj keď existujú oprávnené pochybnosti o tom, či ho zaradiť do pravej časti ideologického spektra. Martinákovej politická stratégia spočívala dlho v inovatívnej Štvrtej ceste. Pre pamätníkov: než sa z Fica stal sociálny demokrat, predstavoval Tretiu cestu medzi Mečiarom a Dzurindom a Martináková chcela zase obsadiť priestor medzi Dzurindom a Ficom. Schopnosť predstierať materskú pravicovosť a nič pri tom nepovedať síce Zuzana M. nestratila, voliči však stratili záujem o ňu. Či prezidentská kampaň bude stačiť na oživenie preferencií nad magických päť percent sa síce nedá vylúčiť, ale zatiaľ tomu veľa nenasvedčuje.
Politika je strašne nevďačný biznis, ak nepočítame ten stotisícový plat v parlamente a ten by tí schopnejší zarobili aj mimo neho. Preto si vás dovolím vyzvať, aby sme na konci roka uvedeným pánom a dámam poďakovali, že sa každý deň snažia to vláde nedarovať (niektorí z nich aspoň každý týždeň alebo mesiac). Do 2009 si želajme, aby to konečne malo aj politický efekt.