Roman Kopka, SME | 28.10.2018
Najuniverzálnejšou témou, najmä pre mestá, je doprava. Zápchy, divoké parkovanie, kvalita MHD. V rozhovore pre MY Turčianske noviny to tvrdí Martin Kollárik z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť.
Aké témy najčastejšie rezonujú v kampani pred komunálnymi voľbami, v čom sú odlišné od volieb spred štyroch rokov?
– Nedá sa tu úplne zovšeobecňovať, pretože témy sa líšia nielen v závislosti od veľkosti samosprávy, ale často sú aj veľmi špecifické a naviazané na konkrétne lokálne problémy. Napríklad v niektorom meste či obci nemá novovystavaná časť kanalizáciu či mestský vodovod, trápi tranzit nákladnej dopravy cez obec, inde majú roky trvajúci problém so zápachom z priemyslu a podobne.
Najuniverzálnejšia téma pre mestá je určite doprava. Či už ide o denne sa opakujúce zápchy, divoké parkovanie alebo kvalitu mestskej hromadnej dopravy. Vo všeobecnosti sa témy výrazne nezmenili, ak sa niečo mení, sú to riešenia. Moderné sú rôzne smart východiská. Napríklad aj v súvislosti s parkovaním, odvozom odpadu, cyklochodníkmi.
Aktuálne sa takmer všade opravujú cesty a chodníky, stačí to na oslovenie voličov?
– Opravy ciest a chodníkov pred voľbami sú klasikou, je to dôsledok toho, že sa úradujúci a znovu kandidujúci starostovia a primátori chcú v kampani „pochváliť“. Opravy ľudia považujú skôr za povinnosť samosprávy, ktorá sa zanedbáva, do kampane treba nastúpiť s koncepčnejšími témami.
Prevádzkujete aplikáciu Odkaz pre starostu, ktorá funguje aj v Martine. Čo najviac ľudia primátorom a starostom odkazujú?
– Vychádzajúc z dát, ktoré zbierame na Odkaze pre starostu, je najväčším problémom naďalej stav ciest a chodníkov. Pri cestách to súvisí aj s tým, aká je na Slovensku miera využívania osobnej automobilovej dopravy. Počet podnetov na cesty súvisí aj s ich kvalitou, najmä kvalitou ich opráv. Je častým javom, že sa ten istý výtlk musí opravovať počas sezóny viackrát. Čo sa týka chodníkov, tam je situácia podobná, k tomu sa pridávajú problémy napríklad s bariérovosťou. Stavu chodníkov určite nenapomáha ani naša legislatíva, ktorá dovoľuje parkovanie na chodníku, ak je zabezpečený prechod. Vodiči si to často interpretujú po svojom, určite ste sa už stretli s prípadmi, kedy mal po chodníku popri zaparkovanom aute problém prejsť aj jeden-dvaja ľudia, nehovoriac o nejakom kočíku či invalidnom vozíku.
Rezonuje aj téma zelene?
– Áno, ľudia sú čoraz citlivejší na zeleň a životné prostredie okolo seba. Aj u nás na Odkaze sa neustále zvyšuje počet podnetov, ktoré sa týkajú zlej starostlivosti o zeleň či jej nedostatku, neporiadku na verejných priestranstvách a podobne. Ľudia sa už nechcú prechádzať betónovými námestiami, grafity či reklamný smog prestávajú pokladať za nevyhnutnú súčasť mestského koloritu. V tejto oblasti vidieť posun.
Ako sa zmenila samospráva od revolúcie, je schopná zvládať všetky kompetencie?
– Situácia je omnoho lepšia ako v deväťdesiatych rokoch, kedy došlo k tzv. kompetenčnej decentralizácii. Ale stále chýbala finančná, to znamená, že obce museli plniť množstvo úloh bez toho, aby dostali primerané finančné prostriedky. Viac a darilo najmä samosprávam s vedením z tej „správnej“ politickej strany. Mestá a väčšie obce výkon kompetencií lepšie zvládajú, najväčším problémom je ale veľká rozdrobenosť samospráv na Slovensku a chýbajúca municipalizácia, čiže mestský správny orgán, mestská správa. Tá by vedela pri výkone kompetencii výrazne pomôcť.
V niektorých obciach kandiduje na funkciu starostu len jeden kandidát, v dvoch obciach Turca dokonca ani jeden. Vo všeobecnosti je aj menej kandidátov na poslancov, v jednej obci ani nenaplnili predpísaný počet. Čím to je?
– V malých obciach môžeme tento problém pozorovať už dlhšie. Má to viacero dôvodov. Jednak ide o „vyľudňovanie“ niektorých obcí – kvalifikovaní ľudia, najmä mladí a ľudia v produktívnom veku, odchádzajú za prácou. Zároveň ide väčšinou o ľudí, ktorí majú najväčší záujem o veci verejné. Ďalším dôležitým faktorom je nízke ohodnotenie týchto funkcií – pri poslancoch malej obce môže ísť o pár desiatok eur mesačne, často je však aj plat starostu veľmi nízky a niektoré obce si nemôžu dovoliť ani plat podľa koeficientu v zákone, pretože by im v rozpočte neostali financie na základné funkcie. Dôsledkom je potom chýbajúca súťaživosť vo voľbách – teda demokratický deficit, čo je určite problém. Jedným z riešení je opäť spomínaná municipalizácia.
Podľa čoho by sa vo voľbách mali občania rozhodovať?
– To je ťažká otázka, pretože to môže závisieť od lokálneho kontextu. Vo všeobecnosti by sa ale mal starosta zasadzovať o dobre spravovanú obec.
Čo sa pod tým myslí?
– Dôležité je, aby sa dodržiavali pravidlá transparentnosti. To znamená zverejňovať čo najviac informácií na webe, ale aj poskytovať čo najväčšie množstvo informácií poslancom zastupiteľstva. Starosta sa musí snažiť o spoluprácu a neviesť s poslancami boj o to, kto má väčšie slovo, nehrať sa na zemepána. Dlhodobo tiež v inštitúte hovoríme o potrebe vychádzať pri tvorbe rozhodnutí z existujúcich dát a nerobiť ich takpovediac „naslepo“. Starosta by mal presadzovať udržateľný rozvoj a hľadať rovnováhu medzi požiadavkami občanov a developerov.
Čo sa týka verejného priestoru, je pozitívne, ak sa objavujú snahy o podporu alternatívnych spôsobov dopravy, budujú sa cyklotrasy, funguje kvalitná MHD. Ráta sa tiež starostlivosť o mestskú zeleň, boj proti reklamnému smogu… Samozrejme, sľuby v kampani a reálny výkon funkcie sa často výrazne líšia.