Prečo je také ťažké uloviť yetiho?

Problém s debatou o kvalite vysokých škôl je, že sa podobá na diskusie o yetim – nikto ho síce nikdy nevidel, ale to nebráni dobroduhom v organizovaní výprav na jeho polapenie.

V súvislosti s kvalitou vysokých škôl tiež existujú viaceré tímy lovcov, ktorí leštia pušky, ibaže terč, na ktorý strieľajú, môže mať s ich „yetim" spoločné len málo. V iných prípadoch zasa úplne ignorujú tvory, ktoré v realite sú tým „yetim", ale keďže sa nezhodujú s ich predstavami, zostávajú bez povšimnutia. Inými slovami – podstatným problémom pri diskusii o kvalite vysokých škôl je najmä absencia jej definície. Druhým problémom je uzavretosť nášho systému, ktorá – ak zostaneme pri podobenstvách – prinesie veľa lenivých kaprov v stále mútnejšom rybníku slovenského vysokého školstva.

Ako meriame kvalitu?

Vnímanie kvality vysokých škôl je jednorozmerné. Hovoria o tom kritériá a realizácia komplexnej akreditácie, ktorú ministerstvo školstva prezentuje ako kľúč k rozdeleniu škôl na kvalitné a nekvalitné. Vysoká škola je kvalitná, ak produkuje minimálne penzum vedeckých výstupov určené ministerstvom a pokiaľ má buď veľa profesorov a docentov, alebo málo študentov. Je to tak i napriek faktu, že zákon vymenúva oveľa širšie spektrum úloh pre vysokoškolské ustanovizne a tiež hovorí, že každá vysoká škola si má sama zadefinovať svoje poslanie.

Keďže akreditácia meria primárne jeden aspekt kvality, tlačí školy do uniformity. Aby sme však boli spravodliví, takáto optika je vlastná aj väčšine diskutérov, vyjadrujúcich sa ku kvalite vysokých škôl mimo komplexnej akreditácie.

Ide o poslanie

Vysoké školy môžu mať rôznu tvár, podľa toho, čo vnímajú ako svoje poslanie. Realizácia špičkového výskumu je len jedným z nich. Iným typom misie môže byť zameranie sa na skvalitnenie života marginalizovanej skupiny.

Príkladom je Arkansas Baptist College, ktorá sa usiluje zvýšiť vzdelanostnú úroveň Afroameričanov v meste Little Rock. Bryn Mawr College v Pensylvánii sa zase ako ženská univerzita usiluje o presadenie žien. Výsledkom jej práce je niekoľkonásobne vyššia úspešnosť absolventiek v matematických a technických vedách. Úspešnosť práce tejto školy potvrdzuje aj fakt, že jedna z jej absolventiek je dnes prezidentkou najlepšej univerzity na svete, Harvardu.

Vedenie Portland State University sa zase po analýze rozhodlo zamerať na takzvaný „community based learning" a výskum – teda na vzdelávanie a výskum s cieľom posilniť región, v ktorom škola pôsobí. Súčasťou takéhoto vzdelávania je aj účasť študentov na projektoch, počas ktorých musia v praxi použiť vedomosti a vytvoriť niečo, čo má reálne použitie a zodpovedá potrebám obyvateľov regiónu. Vďaka týmto a ďalším aspektom tohto druhu vzdelávania, ako napríklad práca v interdisciplinárnom tíme, je Portland State University vysoko hodnotená zamestnávateľmi, čo zachytáva rebríček US News and World Report.

Existujú aj ďalšie príklady odlišných poslaní vysokých škôl. Čo majú jednotlivé univerzity napriek odlišnej misii spoločné? To, že svoju misiu napĺňajú veľmi kvalitne. Kvalita vysokej školy sa teda neodvíja od toho, čo je jej poslaním, ale ako kvalitne ho napĺňa.

Hrozí zabetónovanie

Čo sa týka slovenských vysokých škôl, nielenže komplexná akreditácia neprinesie ich diverzifikáciu, ktorá by mohla kvalite pomôcť, ale bude mať dokonca presne opačné dôsledky. Výsledkom akreditácie totiž bude zabetónovanie vysokých škôl do troch kategórií, čo tým „najlepším" odoberie motiváciu ďalej sa zlepšovať, keďže na šesť rokov (do ďalšej akreditácie) majú pokoj a zrejme aj automatický nárok na väčšie zdroje.

Tí, ktorí skončili v iných kategóriách, budú mať menej prostriedkov na to, aby sa priblížili ministerským kritériám (toto úplne neplatí pre súkromné školy, pretože tie musia bojovať o študentov, ktorí ich „živia").

Dá sa taktiež očakávať, že členovia elitnej skupiny sa o svoje postavenie a najmä peniaze nebudú chcieť deliť, a viac ako na skvalitňovanie svojej činnosti sa budú koncentrovať na lobovanie vo vládnych kruhoch, aby sa ich počet nerozrastal a zloženie nemenilo.

Ostáva len veriť, že ostatné cvičenie Akreditačnej komisie je len začiatkom v honbe za hľadaním a poznávaním yetiho a že povedie k jeho skutočnej kultivácii.

Článok vznikol v rámci projektu Nové idey pre Slovensko. noveidey.governance.sk.

Publikované v SME.