Ako uviedol Andrej Hrnčiar, primátor mesta Martin, ktoré postupne implementuje protikorupčné opatrenia navrhnuté TIS, úspora nákladov po zavedení protikorupčných opatrení sa odhaduje na 25-30%. Okrem priamych úspor totiž e-aukcie zrýchľujú proces obstarania a odburávajú časť administratívy. Ekonomické dopady zavedenia protikorupčných opatrení tak majú potenciál zabezpečiť výraznú úsporu verejných financií mesta, čiže šetrenie verejných financií.
Zároveň majú protikorupčné opatrenia potenciál budovať dôveru v spoločnosti. Kým totiž bude akékoľvek mesto či úrad štátnej správy vysielať dodávateľom signály, že na všetkom sa dá dohodnúť a je to len otázka sumy, dovtedy bude primátor či minister viac času tráviť „vybavovaním a kšeftovaním s mocou" a menej hľadaním dobrých riešení. A dodávatelia budú súťažiť o mieru vplyvu na verejnú moc a nie o kvalitu svojej práce. Ak však chce primátor či minister viacej času tráviť hľadaním a zavádzaním dobrých riešení, musí zaviesť dôveru a vytvoriť rovnaké šance pre potenciálnych dodávateľov – pri verejnom obstarávaní zabezpečujú rovnosť šancí e-aukcie. Dodávatelia sa tak naučia, že sa im menej oplatí stretávať sa s ministrom či primátorom a viacej investovať do kvality a inovácii.
Zároveň treba povedať, že zavádzanie protikorupčných opatrení v Martine neznamená, že primátora, viceprimátora či poslancov Martina nezláka nejaká korupčná transakcia. Znamená to „len" toľko, že manévrovací priestor pre vyhľadávačov renty sa na oboch stranách zmenšuje a pravdepodobnosť odhalenia takej transakcie sa zvyšuje.
Aj keď má mesto Martin pred sebou ešte veľa práce, vytvára si slušný základ, na ktorom sa dá budovať korektné spravovanie miestnej samosprávy a za ušetrené peniaze môže v budúcnosti zvyšovať kvalitu verejných služieb či viac pomáhať tým, čo sú v núdzi. V čase klesajúcich príjmov obcí v dôsledku hospodárskej krízy možno preto navrhnutie a prijatie protikorupčných opatrení vnímať aj ako významné protikrízové opatrenie.
Na mieste je preto otázka – je mesto Martin príkladom trendu zavádzania transparentnosti do spravovania vecí verejných alebo ide o ojedinelé pochopenie významu transparentného spravovania?
Domnievam sa, že príklad Martina je na Slovensku zatiaľ výrazne menšinový. Väčšina samospráv namiesto zavedenia e-ukcií žiadajú od štátu „samosprávne šrotovné", kupujú nové luxusné administratívne budovy či pre primátorov audi namiesto fábií. Viacej investujú do známosti s premiérom, ktorý im buduje športoviská, ako do budovania dôvery v ich meste. E-aukcie nerobí žiaden orgán štátnej správy na Slovensku a on-line zoznam dodávateľov žiadnej štátnej inštitúcie tiež na jej web stránke nenájdete. Aj biznisu sa viacej oplatí investovať do vzťahu s primátorom, ministrom či premiérom, ako do kvality a inovácii.
Ako to zmeniť? Voliči a miestne médiá sa nesmú dať kúpiť cukríkmi nových peších zón, športovísk či ciest otváraných náhodou tesne pred voľbami. Tie často reprezentujú len malú časť mestských výdavkov alebo sú kupované na dlh. Mestský úrad, ktorý nekoná transparentne, väčšinou premrháva (ak priamo nerozkráda) omnoho väčšie sumy peňazí a budúci rozvoj. Od volených zástupcov preto treba skôr začať vyžadovať, aby dokázali, že zmysluplne a čestne využívajú každé euro, ktoré majú k dispozícii. V tomto zmysle je využívanie elektronických aukcií oveľa silnejším signálom dobrého spravovania mesta ako pompézne prezentovaná budova.