Dnes som bola na výročnej konferencii Agentúry na podporu vedy a výskumu (APVV). Ide o najvýznamnejšiu agentúru poskytujúcu vedecké granty na Slovensku. Na konferenciu som prichádzala so záujmom o informácie o práci agentúry za ostatný rok. Odchádzala som však s pocitom rozhorčenia.
K rozhorčeniu ma neviedol odpočet aktivít realizovaných agentúrou, ale realita okolo jej financovania a širší kontext slovenských politických reálií. Údaje prezentované riaditeľom agentúry zneli zúfalo, i napriek jeho snahe na všetkom nájsť niečo pozitívne. Už druhý rok nebola vyhlásená všeobecná výzva na projekty, ktorá má vedcom slúžiť na rozvoj v ich oblasti výskumu, čím im pomáha aj v budovaní výskumných tímov. Vedúci služobného úradu ministerstva školstva, ktorý zastupoval ministra (ten sa ospravedlnil kvôli pracovnej vyťaženosti podobne ako jeho šéf včera), na ponosy ohľadom chýbajúcich výziev reagoval tým, že je predsa možné čerpať zdroje z Operačného programu Výskum a vývoj. Mlčaním však prešiel námietku z pléna, že fondy nie sú určené na podporu výskumu samotného, ale na budovanie vedeckej infraštruktúry. Zároveň predpokladom na získanie prostriedkov z eurofondov je, že pracovisko vykáže, že realizuje projekty a že má vybudované ľudské zdroje. Aké projekty má vedecký tím vykazovať a ako má budovať ľudské zdroje, keď nie sú vyhlasované všeobecné výzvy, však zástupca ministerstva školstva neprezradil. Situácia ako vystrihnutá z Hlavy XXII.
Ďalším zaujímavým bodom boli diskusie o rozpočte agentúry. Na tento rok má agentúra k dispozícii 1,2 miliardy korún, čo je nárast zhruba o 300 miliónov oproti minulému roku. Avšak zároveň viac ako 900 miliónov je určených na už existujúce projekty, takmer 50 miliónov spotrebuje agentúra na svoju prevádzku a nové projekty môžu získať len čosi vyše 223 miliónov korún. Aj to len vtedy ak ministerstvo školstva nebude APVV krátiť rozpočet v dôsledku finančnej a ekonomickej krízy, dodal riaditeľ agentúry. Prítomní vedci sa teda obrátili s logickou otázkou na vedúceho Mikolajovho úradu, ktorý všetkých prítomných víťazoslávne uistil, že podľa jeho informácií sa neplánuje krátenie výdavkov agentúry. Auditórium si neisto vydýchlo, že sa snáď nebude krátiť rozpočet tak ako tomu bolo minulý rok. A toto bol ten moment, ktorý ma naplnil zlosťou, s ktorou som napokon podujatie opúšťala.
Vedecká komunita, t.j. intelektuálna elita národa, sa má tešiť z toho, že nami volení zástupcovia blahosklonne neukroja z mini finančného koláča určeného na podporu vedy (ide o jeden z najmenších koláčov v EÚ), ktorá by akože mala byť motorom našej ekonomiky. Zatiaľ čo v rovnakom čase sa ukazuje, že zdroje z rezortu školstva a z iných rezortov sa strácajú na súkromných účtoch priateľov a priaznivcov SNS a ďalších koaličných strán. Napríklad len to čo sme stratili na predaji emisných kvót je takmer štvornásobkom rozpočtu APVV. Pokiaľ by tieto prostriedky namiesto na osobné účty smerovali do vedeckej grantovej agentúry, tak by Slovensko mohlo nastúpiť cestu modernej krajiny stavajúcej na vedomostiach a inováciách a nie na automobilových montážnych halách. Nebolo by práve takéto Slovensko tým najväčším vlasteneckým počinom? Čo myslíte milí „národniari"?