V súvislosti s nedávnou programovou konferenciou SDKÚ-DS sa v denníku SME objavila ostrá kritika nového programu strany. Oponenti – Schutz, Sulík – obvinili túto politickú stranu, že sa snaží predbehnúť SMER zľava a že jej nový program je skôr prejavom nekompetentnosti či populizmu ako nového začiatku. Dobrá správa pre SDKÚ znie: presne tento typ kritiky jej dnes môže najviac pomôcť. Zlá správa je, že najsilnejšia opozičná strana má pri svojej snahe poraziť v budúcich voľbách SMER oveľa vážnejší programový problem.
Svojim novým programom sa SDKÚ v mnohých konkrétnych návrhoch snaží posunúť do politického stredu, čo je vzhľadom na slovenskú politickú situáciu nielen v poriadku, ale úplne nevyhnutné. Okrem toho viaceré „kontroverzné" návrhy reagujú na problémy voličov spôsobom, ktorý je konzistentný s hodnotami aj v minulosti presadzovanými Dzurindovými vládami – teda opatreniami nielen rozdávajúcimi peniaze, ale najmä riešiace samotný problém. Ak rastú ceny energií, skutočné riešenie je napríklad v podpore zatepľovania, nie v rôznych „kompenzáciách". Ak jedným z hlavných problémov Slovenska je demografia a jedným z dôvodov zníženej pôrodnosti u pracujúcich žien je aj fatálny výpadok príjmu počas obdobia po narodení dieťaťa, zvýšenie a predĺženie materskej pre pracujúce ženy má svoj veľký význam. V rovnakej podobe ho zaviedlo napríklad aj Estónsko, ktoré ťažko obviniť z náklonnosti k socializmu.
V tom problém nie je. Naopak liberálna kritika z pravej strany môže SDKÚ len pomôcť, pretože presviedča voličom, že strana sa naozaj posúva do stredu. Čo však SDKÚ škodí, je neschopnosť ponúknuť voličom presvedčivý príbeh o minulosti a budúcnosti krajiny a o svojej úlohe v ňom. Často sa hovorí o tom, že bez výmeny lídrov sa nič nezmení. Možno to tak je, možno nie, ale s určitosťou sa dá povedať, že bez zmeny príbehu sa toho udeje ešte menej.
Každý politik voličom ponúka svoju interpretáciu sveta a víťazia tí, ktorých verzia najviac súladí s pohľadom väčšiny elektorátu a zároveň ponúka riešenie najzávažnejších problémov vnímaných obyvateľstvom. Tento príbeh nie je ani tak vecou formálneho programu, ale každodenného vystupovania politikov a toho, aké signály vysielajú.
SDKÚ ponúka od volieb veľmi konzistentný príbeh: V ťažkých časoch sme to zvládli a vďaka našej politike je Slovensko na ceste do raja. Ficova vláda klame, kradne, ohrozuje budúcnosť Slovenska, zatiaľ čo opíja verejnosť rožkom symbolických sociálnych opatrení. Ako ukazuje vývoj preferencií, tento príbeh neoslovuje viac ako „tvrdé" jadro stúpencov SDKÚ. Príčiny sú dve.
Prvou je, že aj mnohí voliči, ktorí uznávajú SDKÚ určité zásluhy na nevyhnutnej a kompletnej rekonštrukcii štátu, necítia dnes potrebu štát ďalej od základu prekopávať a naopak im viac vyhovuje vláda viac reagujúca na momentálne záchvevy počasia, koncentrujúca sa na konzumáciu všetkého druhu. Strana tak paradoxne poukazovaním na svoju „zodpovednosť" môže voličov v súčasnosti odstrašovať. Čakanie na to, kedy na Slovensku opäť zavládne pocit krízy, môže trvať veľmi dlho – naposledy to vyžadovalo vylúčenie z rozširovania únie a totálny krach ekonomiky. Nový program síce viac zdôrazňuje praktické zlepšenia, ale celková komunikácia sa adekvátne nezmenila.
Druhý problém spočíva vo fakte, že napriek programovým zmenám SDKÚ stále komunikuje presvedčenie, že prehru v roku 2006 netreba zásadnejšie reflektovať, lebo je výsledkom dočasného „oblbnutia" elektorátu Ficom. Nanajvýš stačí sa trochu „posociálniť". Na pritiahnutie ďalších voličov je však potrebné zvážiť, či by smerom do minulosti skôr nepomohlo trochu viac sebakritiky spojenej s jasným a konkrétnym ťahom na budúce opatrenia. Napríklad, ak chce SDKÚ pritiahnuť tých, ktorým vadia neustále škandály, mala by sa jasne postaviť k vlastným minulým „prúserom"a zároveň predstaviť, v čom sa zmení jej filozofia vládnutia. To isté platí aj vo vzťahu k zdravotníctvu a niektorým ďalším politickým bojiskám. Nejde o chýbajúce konkrétne opatrenia – tých je v novom programe ako maku. Ide opäť o ich celkové zabalenie do presvedčivého, pokorného a komunikačne prierazného celku.
Nový program je v mnohom krok správnym smerom, SDKÚ však zatiaľ preukazuje, že je lepšia v generovaní konkrétnych nových (a staronových) nápadov než v zmene príbehu, do ktorého svoje idey balí.