Príď študovať na Hutnícku fakultu Technickej univerzity v Košiciach preferované odbory a získaj tisíc eur už v prvom ročníku. Hlása to na webe aj plagátoch fakulta, ktorá chce aj finančným motivovaním získať viac študentov.
Tisíc eur za rok však nemusia získať len študenti na Hutníckej fakulte v Košiciach, štát dáva peniaze na štipendiá šestnástim univerzitám. Prvýkrát ministerstvo školstva dotovalo štipendiá na vybrané odbory tento akademický rok, bude v tom pokračovať aj ďalší.
„V roku 2014 bola na motivačné odborové štipendiá vyčlenená suma 4, 15 milióna eur, v roku 2015 je to 3,7 milióna,“ povedalo ministerstvo.
Technika a prírodné vedy
Štát podporuje najmä technické, informatické či prírodovedné odbory, celkovo idú peniaze na 52 odborov. „Štát tak chce podporiť vzdelávanie v oblastiach, ktoré považuje za dôležité pre trh práce,“ hovorí dekanka Hutníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach Iveta Vasková.
Odbory štát vyberal podľa toho, ako sa ich absolventi uplatňujú na trhu práce, dodala.
Či štipendiá pomohli a zvýšili záujem, ešte nevedia, keďže prvýkrát dostali peniaze vlani. „ Ale myslím si, že aj to je pre mladého človeka v dnešnej dobe nezanedbateľná forma motivácie,“ hovorí Vasková. Zvlášť pri súčasnom systéme financovania školstva a nedostatku technicky vzdelaných odborníkov, vrátane absolventov vysokých škôl a nadbytku absolventov humanitných škôl, ktorí nemajú uplatnenie na trhu práce.
Vlani sa na Hutnícku fakultu Technickej univerzity v Košiciach prihlásilo 171 ľudí. Koľko ich bude tento rok, ešte nevedia, študenti môžu poslať prihlášky do konca mája.
Ani ministerstvo ešte nehovorí, či tisíceurové štipendiá zvýšili záujem o štúdium konkrétnych odborov, kam chce štát nalákať viac ľudí. „V strednodobom horizonte ministerstvo školstva vyhodnotí, či poskytovanie finančných prostriedkov podporilo záujem o štúdium týchto odborov,“ tvrdí štát.
Ministerstvo začalo finančne dotovať študentov pre to, že vláda chce podporovať na vysokých školách technické a prírodovedné odbory. „Bola to aj požiadavka zamestnávateľov, s ktorými rokujú odborníci rezortu,“ dodalo.
Či sa na podporované odbory prihlási viac študentov vďaka peniazom, je podľa Renáty Králikovej, doktorandky Stredoeurópskej univerzity v Budapešti a analytičky Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť SGI, otázne. Odmeňovanie sa podľa nej dotkne najmä ľudí, ktorí už šli na tieto odbory.
„Ak som maturant, ktorý sa doteraz profiloval úplne iným smerom, tak ma nepresvedčí ani 1000 eur na rok, lebo na to štúdium nebudem pripravená a už sa nestihnem pripraviť, a tiež ma to vôbec nemusí zaujímať,“ hovorí Králiková. Presvedčiť to podľa nej môže len tých, ktorí si ešte úplne nevybrali, kam pôjdu študovať.
Takáto finančná motivácia je podľa nej aj neistá, lebo štát môže na budúci rok štipendiá zrušiť. „A potom čo? Prejdú študenti na inú školu?“ pýta sa Králiková.
Kto dostane peniaze
Peniaze nemajú dostať všetci študenti. Kto a koľko ich získa, má určiť škola, ale podmienkou ministerstva je, aby ich získala najviac polovica študentov. Odporúčajú však, aby dostalo tisíc eur 15 percent najlepších študentov. Tohto odporúčania sa pridŕža aj Technická univerzita v Košiciach.
Študenti môžu získať peniaze aj v prvom ročníku, do úvahy sa tak budú brať výsledky zo stredných škôl.
Plusom štipendií je podľa Králikovej to, že ide o pozitívnu motiváciu a nie o administratívne obmedzovanie počtu študentov po odboroch.
Nerieši to však podľa nej podstatu problému. „Keby sa ľudia rozhodovali len podľa finančnej motivácie, tak podľa zverejnených prieskumov o platoch by sa museli všetci húfne hrnúť na IT odbory,“ vysvetľuje.
To, že je problém zložitejší, ukazujú podľa nej aj zistenia Scio, že veľká časť stredoškolákov, ktorých testovali a ktorí chcú ísť študovať do Česka, sa chystá študovať IT a technické smery. „Toto ukazuje, že problémom nemusí byť len oblasť štúdia, ale aj jeho kvalita na Slovensku,“ hovorí Králiková.
Pýta sa preto, či je v tomto prípade cesta študentom platiť, aby u nás študovali. „Nie je lepšie tie peniaze investovať inak?“
Dôležité podľa nej je, aby sa štát pozrel na to, ako sa učia predmety, ako je matematika či fyzika. O tom, či niekto pôjde na technické či prírodné vedy, sa totiž podľa nej rozhoduje oveľa skôr ako v maturitnom ročníku.
„Ak ich nebaví matematika či fyzika a nemajú z nich dobré základy, tak na tie tvrdé vedy nepôjdu.“ Dobré základy sa podľa nej nezískajú tým, že ich budeme nútiť mať viac matiky, fyziky, ale, že sa zmení vyučovanie tých predmetov.
Rovnako tak by sa podľa nej malo pozrieť na to, ako sa učia technické odbory u nás. „Mne napríklad úplne chýba v tej diskusii otázka prepojenia s humanitami – napríklad IT a humanitné vedy sú základom kreatívneho priemyslu, bol to základný kameň inovácii v Apple,“ dodala.