Zisťovali sme názory na štátny IT systém za 50 miliónov. Dopadol zle

V roku 2015 bol uvedený do prevádzky štátny IT systém, ktorý má elektronizovať agendu obcí a miest – od spracovania miestnych daní, až po oznámenie o vzniku jadrového zariadenia.

Systém Dátového centra obcí a miest (DCOM) vytvoril na stránke slovensko.sk formuláre na elektronické služby, ktoré musia samosprávy povinne poskytovať. Z formulárov automaticky ťahá aj elektronické podania od užívateľov.

Vďaka tomuto systému môže občan jednoduchšie zaplatiť napríklad daň za psa. Na to však potrebuje aktivovaný elektronický občiansky preukaz, ktorý nemá každý. Počet jeho držiteľov sa na Slovensku ráta v státisícoch.

Podania následne spracúvajú v systéme DCOM úradníci v obci, ktorí s ním trávia najviac času. Práve ich sme preto oslovili s otázkami, ako ho hodnotia.

Nešetrí čas

Redakcia Aktuality.sk oslovila všetky obce zapojené do systému, ktoré mali v databáze e-mailový kontakt. Systém ohodnotilo 224 z celkového počtu 1500 obcí.

Priemerná známka, ktorú obce udelili systému DCOM, je 4,01 z desiatich. Viac ako polovica z nich tvrdí, že systém im nešetrí čas, naopak. DCOM šetrí čas len necelým desiatim percentám obcí.

Podobne je to s hodnotením užívateľskej príjemnosti systému. Za jednoducho použiteľný ho považuje ani nie 5 percent obcí.

Polovica z nich ho naopak považuje za zložitý a ťažko použiteľný. Zvyšné obce si myslia, že zložitosť používania je primeraná.

O nás bez nás

Hoci systém používajú najmä obce, do jeho dizajnu, funkcionalít či návrhu nezasahovali.

Starosta Hiadeľa Ondrej Snopko tvrdí, že pred našim dotazníkom sa ich nikto nepýtal na spokojnosť so systémom, možné vylepšenia, ani na to, čo skutočne potrebujú.

V rámci systému DCOM dostali obce aj hardvér – počítače a tlačiarne. Snopko však považuje techniku, ktorú obec dostala, za zastaranú.

Tvrdí, že z obyčajného e-shopu by ju vedel kúpiť lacnejšie, ako budú päťročné náklady na systém DCOM. Na pomalé počítače sa sťažovalo viacero obcí aj v dotazníku Aktuality.sk.

Riaditeľ firmy PosAm, ktorá je dodávateľom systému DCOM Marián Marek tvrdí, že problém starej techniky je najmä v tom, že kým sa pri eurofondovom projekte schvália všetky potrebné dokumenty a prebehne verejné obstarávanie, pôvodne načrtnuté plány na nákup techniky zahŕňajú starší hardvér.

Rozvoj za 55 miliónov

V systéme DCOM je momentálne zapojených okolo 1500 obcí s vyše dvomi miliónmi obyvateľov. Cieľová hodnota je však 2,5 milióna obyvateľov a pre jej dosiahnutie sa systém aj plánuje rozvíjať.

Prvotná investícia by mala byť vyše 30 miliónov eur – spolu až 55 miliónov eur za 10 rokov. Organizácia DEUS, ktorá systém DCOM zastrešuje, nám však odmietla poskytnúť podrobný výpočet nákladov.

DEUS je pritom príspevková organizácia, založená ministerstvom financií a Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS).

Veronika Prachárová z Inštitútu SGI vidí v rozvoji systému potenciálne riziká: „Vnímam ako veľmi problematické, že sa plánujú do systému investovať ďalšie finančné prostriedky bez toho, aby sa riadne vyhodnotil jeho prínos, a to aj v zmysle zhodnotenia plnenia pôvodnej štúdie uskutočniteľnosti. Argument organizácie DEUS, že úspešnosť reformy bola potvrdená tým, že sa zapojilo viac obcí ako bolo pôvodne plánované, nehovorí nič o kvalite chodu daného systému. Navyše je zarážajúce, že sa najskôr plánuje rozšíriť projekt, a až následne sa majú riešiť jeho nedostatky.‘‘

Kto určoval cenu?

DEUS odmietol poskytnúť údaje o jednotkových cenách pre rozvoj systému. Predpokladané ceny totiž zozbieral od súkromných firiem, ktoré nesúhlasili so zverejnením týchto údajov.

Dôvodom je, že firmy sa plánujú zapojiť do súťaže, takže nechcú zverejňovať svoje know-how. Na otázku, či DEUS nepovažuje za problém, ak predpokladanú cenu určujú budúci uchádzači, organizácia neodpovedala.

Marián Marek z firmy PosAm potvrdil, že ich DEUS oslovil pri určovaní predpokladanej hodnoty. NKÚ pritom v minulosti kritizoval zisťovanie cien v prípade tendra v Nemocnici svätého Michala.

Sporný poplatok

Keď obce vstupovali do systému DCOM, bol zadarmo. Neskôr mali na základe rozhodnutia Rady ZMOS posielať ZMOSu mimoriadny členský príspevok vo výške 1 euro na obyvateľa a rok.

Viacerým obciam sa však spoplatnenie a výška poplatku nepozdávala, preto už desiatky z nich odstúpili od zmluvy.

Zmluvu zrušila aj Martina Kubišová – starostka obce Kynceľová. Napriek tomu od nej ZMOS vymáha spomínanú platbu, ako keby systém využívala.

Zvýšenie pracovného zaťaženia

Hoci systém mohol podľa štúdie uskutočniteľnosti dostať eurofondy – pretože malo ísť o reformu, ktorá prinesie významné časové úspory – ukazuje sa presný opak.

Viac ako polovica obcí v prieskume tvrdí, že systém DCOM stojí úradníkov čas navyše namiesto toho, aby im ho šetril.

Dokladuje to aj príklad z Jelšavy. Primátor Milan Kolesár musel po zavedení systému prijať nového zamestnanca, pretože informatikovi v meste nezostával čas na inú agendu ako systém DCOM.

Kolesár však pripúšťa, že za všetko nemôže len systém DCOM. Problém vidí aj v tom, že niektorí zamestnanci úradu sú starší, takže zmeny systémov im v práci spôsobujú chaos.

Zamestnanci obce sú zároveň od spustenia DCOM oveľa viac vyťažení, ako pred jeho zavedením.

Podľa Kolesára je prirodzené, že zavedenie veľkého systému sprevádzajú aj problémy. Prekáža mu však chýbajúca snaha o získanie spätnej väzby, ktorá by ich pomohla vyriešiť.

To, že systém nenapĺňa pôvodné očakávania časových úspor, pripúšťa aj Marián Marek z firmy PosAm. Tvrdí však, že situácia sa zlepší po plánovaných zmenách systému a zlepšení užívateľského rozhrania.

Navýšené náklady

Najväčšou položkou, pre ktorú sa má rozvoj systému oplatiť, je ušetrenie na pozícii IT Technika – 1800 eur v priemernej obci so zhruba 1000 obyvateľmi.

Nejde však o sumu, ktorá by vychádzala z dát – podľa Mariána Mareka z firmy PosAm ide len o expertný odhad.

Expertný odhad však zrejme nadceňuje náklady obcí na technikov, aj zníženie potreby technika po zavedení systému DCOM. Je pritom otázne, či náklady obcí na IT technika vôbec dosahujú výšku úspory, ktorú má priniesť DCOM – 1800 eur ročne.

Viaceré obce, ktoré oslovila redakcia Aktuality.sk, technika ani nezamestnávajú. O počítače a siete sa starajú zamestnanci, ktorých primárnou úlohou je iná agenda. Z obcí, ktoré technika zamestnávajú, žiadna neprekročila ročné náklady na technika 1600 eur.

Podľa Prachárovej nejde o najvhodnejší ukazovateľ prínosov projektu: ‚‚Malo by sa skôr pozerať na to, koľko občanov ho využíva, ako sa im urýchlilo riešenie úradných záležitostí, a cez zníženie počtu fyzických návštev mestských, respektíve obecných úradov.‘‘

Stanovenie hodinovej sadzby pre obecného technika ako 20 eur – na účely vypočítania úspory obcí – vníma Prachárová ako diskutabilné.

Reálna úspora?

Ďalšou otázkou je, akú časť nákladov na IT technika je vďaka systému DCOM reálne možné ušetriť. Starosta obce Slaská Daniel Gelien napríklad tvrdí, že jeho obec na IT technikovi po zavedení DCOM neušetrí nič.

Podľa prednostu Čierneho Balogu Róberta Hlaváčika zavedenie DCOM zatiaľ náklady obce na IT technika neovplyvnilo. Náklady by sa ešte mohli znížiť, ale nie rapídne.

Zástupcovia DEUS a PosAm na otázku, kto presne poskytol expertný odhad na úsporu 1800 eur v každej obci, neodpovedali.